Krivoľakosť

23 FEBRUÁRA 2022
Boh  požehnal Izrael naozaj nesmierne a jedným z týchto požehnaní je aj schopnosť prekonávať všetky prekážky. Napriek tomu existujú aspekty nášho života, ktoré sú jednoducho zlomené – slová, ktoré už nemožno vziať späť, skutky, ktoré sa nedajú odčiniť a pokrivenosť, ktorá sa nedá napraviť. Nie ohnutý chrbát, ale pokrivený charakter.

Tak ako človek robí mnohé veci pokrivenými (Kaz 1:15), aj Boh nám veci vytrháva z rúk a prevracia naše cesty iným smerom – a my, samozrejme, nemôžeme odčiniť to, čo urobil. Keď Boh tak uplatňuje svoju suverénnu autoritu, obracia veci v našom živote hore nohami. Narúša prirodzený poriadok ľudskej spoločnosti a normálny priebeh udalostí pre ľudstvo vo všeobecnosti aj pre jednotlivcov, lebo tým dáva veci do správneho poriadku a poradia. Robí to s každým, koho si sám vyberie, podľa Jeho vlastnej dobroty a to, o čom vie, že je najlepšie. To teda znamená, že ak Boh mení smer alebo hodnoty nášho života, má na to dôvod a tým je naše trvalé a večné BLAHO. Keď sa tak deje, namiesto reptania by sme mali byť vďační.

Kaz 7:13: Zamysli sa nad Božími skutkami; lebo kto môže narovnať to, čo Boh pokrivil?

Mnohí ľudia majú problém so zvrchovanosťou a právom Boha spraviť v stvorení a aj s ním, čo sám chce a preto sa Bohu radšej vyhýbajú. Ale On sám nám hovorí priamo, že to On spôsobuje nešťastie (Iz 45:7). Čo je to nešťastie, ak nie krivosť v monumentálnom meradle? Boh dopustil potopu, ktorá zničila celé ľudstvo okrem ôsmich. To On odstránil živý plot okolo Jóba, čo vyústilo do obrovskej skúšky jeho viery. Bol to Boh, Kto zdecimoval národ Egypta. Keď bol Jeho ľud poslušný, zničil armády tých, ktorí proti nim prišli, ale keď sa Jeho ľud vzbúril, On sám bojoval proti nim a kazil ich úsilie. Poslal Izrael do zajatia a rozohnal ich tak dôkladne, že väčšina z nich ani nevedela, kto sú. Boh je zvrchovaný Vládca stvorenia a na nás je to uznať, nie sa tomu hlúpo vyhýbať, či odmietať to.

Pozrime sa aj na nás, Kresťanov: Boh sám rozprášil svoju vlastnú Cirkev v momente, keď usúdil, že jej smerovanie bolo treba rozvrátiť, lebo nebolo dobré. Uvedom si toto: Pavol na konci svojho života Efezanom prorokoval, že z nich samých povstanú takí, čo budú prevrátene hovoriť a pohoršovať ostatných odpadom od Krista. A boli to tieto krivé cesty neúprimných v Cirkvi, ktoré viedli k prenasledovaniu Cirkvi Ježiša Krista za čias Nera a vzniku štátneho náboženstva Rímskeho Impéria, ktoré dnes poznáme pod názvom Rímsko-katolícka cirkev. A táto politická strana, zvaná cirkev, nie je ani svätá ani Božia, ako dokazuje Boh sám v Zjv 17-19 a mnohých ďalších knihách Písma. Pamätaj, že všetko má svoj dôvod, a všetko slúži na dobré tým, ktorí Boha milujú a že Boh vždy a každému odpláca mierou za mieru. Je najvyšší čas si to uvedomiť, lebo história sa opakuje.

Kurz sa musel “obrátiť” iným smerom, aby každé Božie dieťa preskúmalo svoje vlastné svedomie a spôsoby, aby zistilo, akú pokrivenosť a kde potrebuje napraviť. Preto sa Šalamún rétoricky pýta: “Kto môže odčiniť to, čo Stvoriteľ chcel, aby sa stalo?” Iba On môže – a iba vtedy keď to Boh chce a len tak, ako On nariadi. Preto, ako prorokoval už od čias Proroka Daniela, príde OSOBNE a navždy zničiť všetky pokrivené ľudské vlády, aj všetky falošné systémy viery.

Ak sa nám zdá, že každé naše snaženie vedie ku skaze, alebo sa proti nám všetci sprisahali, či podobné veci, nemusí to byť nevyhnutne preto, že znášame mieru odplaty za náš hriech, ani že sme najhorší z hriešnikov. Možno sme. Ale musíme si uvedomiť, že aj keby sme mali tú najlepšiu duchovnú cestu, dokonale sa podobajúcu Ježišovi Kristovi, vždy sa stretneme s vecami, ktoré sú pokrivené, pretože svet je pokrivený, pretože Satan stále robí veci pokrivenými a pretože aj Boh robí veci krivé (aspoň podľa ľudského pohľadu).

Realita je však taká, že Božie cesty sú vždy priame a Jeho skutky sú vždy dobré a nakoniec vždy prinesú dobré ovocie. To však nič nemení na skutočnosti, že Božia dobrota môže náš svet obrátiť hore nohami aj tým najnepríjemnejším spôsobom. Boh má na to zvrchované právo, lebo všetko patrí Jemu. Nám to, čo máme, a aj naše vlastné telá, bolo len na krátko požičané. A zamyslieť sa nám treba dôkladne aj nad pokrivenosťou, ktorú si sami spôsobujeme! Aj tak by sme nemali zúfať.

Boh robí veci zdanlivo pokrivenými, lebo ich robí priamymi. To len my, súc hore nohami zmýšľaním a pokrivení výchovou, vidíme všetko, čo Boh robí, ako nesprávne, či krivé. A taký krivý je aj náš pohľad na Boha a Jeho zámery – to brvno je v našom oku a aj to smietko na jeho konci.

Boh, pretože je DOBRÝ, nám len dodáva, čo nám chýba, keď my nemôžeme. Spomeň si na pokrivené ruky a nohy, ktoré počas svojej pozemskej služby narovnal, alebo na uzdravenie, ktoré nám udeľuje. Zamysli sa nad vzkrieseniami, ktoré vykonal, a krivoľakosť, ktoré v nich napravil. Zamysli sa nad potravou, ktorú zaobstaral, a o pravde, ktorú dodal, keď im chýbala. A uvedom si ako napráva naše pokrivené zmýšľanie a reč. Boh je priamy a rovnako priame stvoril srdce každého človeka. Ale výchovou a náukou človek svoje srdce pokrivil. Preto nám najprv skrze Jána Krstiteľa prikazoval:

Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte Jeho chodníky! Čo je krivé, nech je priame. Každá dolina nech sa vyplní a každý vrch a kopec vyrovná; a nepoctivý bude spravodlivý, a drsné miesta budú hladké. A každé telo uvidí Spásu Boha.

A krátko na to OSOBNE prišiel do pokriveného sveta a začal veci narovnávať, osobným príkladom nás učiac, ako sa to ROBÍ.

Boh však nerobí priamym všetko naraz, aj keď napriek tomu pokračuje v napravovaní pokrivenosti vnesenej do Jeho stvorenia asi pred 6000 rokmi. Otec a Syn, rozumej Boh a my, Jeho Božie Deti, stále pracujeme (Jn 5:17) a pracujeme pre duchovný úžitok všetkých vykúpených, ktorých si vo svojom čase Boh povolá ako nás samých a všetkých pred nami. Súčasťou našej práce je napraviť veci pre prvotiny, zasahujúc, aby sme čím viacerých priviedli k úplne odlišnému záveru, než ku akému by dospeli sami.

Boh občas dáva svojim deťom priazeň v očiach druhých, keď by bolo normálne, že by nimi pohŕdali. Dáva pokoj, čo zahŕňa aj urovnanie medziľudského konfliktu. Vezme veci, ktoré nie sú v poriadku, a vytrhne ich, aby ich dal do súladu. „Bohu patrí moc,“ hovorí žalmista, a preto by malo byť zdravým rozumom hľadať priazeň u Neho, pretože potom je ochotný narušiť poriadok vecí spôsobom, ktorý nám pomôže smerom ku Kráľovstvu.

Nerobí všetko dokonalým naraz, ale keď s Ním kráčame ďalej, narovnáva úseky našej cesty, ktoré my nemôžeme narovnať. Neodstraňuje všetky dôsledky našej pokrivenosti, ani neodstraňuje všetku pokrivenosť sveta, ktorá na nás dolieha. On to však narovnáva dostatočne na to, aby sme mohli pokračovať v duchovnom napredovaní a dokonca prijímať na ceste neočakávané požehnania.

Na nás je udržiavať náš charakter priamym ako je Boh priamy a nekriviť ho návykom hriechu.

Najnovšie príspevky