Kvas

Rabín Alexandri povedal: „Majster vesmíru! Je Ti zrejmé, že chceme robiť to, čo chceš Ty. Čo nás teda brzdí? Kvások v ceste!” 

Čo je také strašné na kvase (droždí, či kvásku), že raz za rok, kvôli Sviatku slobody, musíme hľadať, spáliť a zničiť akúkoľvek stopu po ňom, ktorú máme?

Fakt, že kvások urobí z trochy cesta veľký bochník horúceho vzduchu. A to do značnej miery popisuje základnú akciu všetkého, čo ťa spútava.

Je to ako kvások, ktorý ti berie zdravú potrebu zarábať si poctivo a rozdúchava ju do zúfalej potreby uznania a ešte väčšej pýchy života.

Alebo ako droždie, ktoré sa “primieša”, keď sa chystáš urobiť nejaké prikázanie z úprimnosti svojho srdca a povie ti: „Áno! Urob to! Ľudia povedia, že si taký spravodlivý!”

Alebo kvások, ktorý sa objaví, keď študuješ múdrosť Biblie, a šepká ti: „Čoskoro budeš múdrejší než ktokoľvek iný!”

Je to ohavný kvas pýchy a zloby, ktorý spája každú myšlienku, každé slovo, každý skutok, ktorý urobíš, so svojím egom, ako keby bola tvoja existencia, ak nezaberáš každý deň viac a viac priestoru, nejakým spôsobom znehodnotená – ničím iným než horúcim vzduchom.

Si jeho väzňom. Je to tvoj dozorca. Ukradol ti život, čím sa z teba stal len ďalší subjekt utláčajúceho sveta, ktorý musíš uspokojiť a potešiť.

Na Pesach si splnomocnený pretrhnúť svoje reťaze otroctva. Robiť prikázanie len preto, že ťa spája s tvojím Bohom. Naučiť sa múdrosti Biblie len preto, aby si sa zjednotil s Mnohotvárnou Božou múdrosťou – Kristom. Byť sám sebou. Uniknúť z otroctva čohokoľvek v tomto svete. Byť slobodný.

A začneš rituálnym odstránením fyzického prejavu tohto ega z nášho sveta.

Predajom a pálením nášho kvasu sme oprávnení žiť slobodne a v pravej slobode.