Márnotratnosť

„Recykluj, Redukuj & Používaj znova“ má svoj základ v Bohu. Ešte predtým, ako sa Greenpeace objavilo na scéne, Boh už zmapoval environmentálnu etiku. To všetko je v tomto verši:

Dt 20:19: Keď budeš mnoho dní obliehať mesto, aby si proti nemu viedol vojnu, aby si ho dobyl, nezničíš jeho stromy.

Ako tento verš súvisí s recykláciou? Takto: Ak máme počas vojny zakázané rúbať stromy našich nepriateľov, potom určite nemôžeme ničiť produktívne stromy v časoch mieru. A pri stromoch to nekončí. Ničenie, či už je to ničenie potravín, oblečenia, riadu, rastlín, prameňov vody alebo čohokoľvek iného, čo by mohlo byť niekomu prospešné, je “no go”, aj keď vec nemá majiteľa.

Napriek tomu to nie je zachovanie pre zachovaniu. Keď neexistuje žiadny spôsob, ako niečo opraviť alebo postaviť, okrem zničenia niečoho na ceste, potom ničenie je skutočným budovaním. dokonalým príkladom je pokánie. Existujú prípady, kedy môžu byť stromy vyrúbané. (ale ani to nemôžeš robiť bez porady s Bohom)
Existujú však hranice toho, čo sa považuje za produktívnu deštrukciu. Napríklad rozbitie krištáľovej vázy, aby sme svojim deťom ukázali, ako veľmi nás trápi ich neposlušné správanie, sa na tieto účely nepovažuje za produktívne.

“Ale to je moje!” mohol by namietat sebec v tvojom vnútri. “Prečo si nemôžem so svojím majetkom robiť, čo chcem?”

Odpoveď podľa Biblie je, že to v skutočnosti nie je tvoj majetok. Ty ste to nevytvoril. Všetko, čo vlastníš, ti bolo dané pre Boží zámer. Nie je na tebe, aby si tým mrhal – je ti to zverené, aby si to použil pre dobro. Všetko, čo Boh urobil vo svojom svete, stvoril totiž na svoju slávu. Aj teba samého utkal v útrobách tvojej matky na svoju slávu. Preto v Písme čítame:

1Kor 3:17: Ak sa niekto pokúsi spôsobiť zničenie Božiemu Chrámu, Boh zničí tohto človeka, pretože Boží Chrám je svätý a tým Chrámom ste vy. 

A znova:

1Kor 6:19: Alebo neviete, že vaše telo je Chrámom Božieho Ducha Svätého vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sami sebe?