Miestny prach

Jozef, nedávno vymenovaný za miestokráľa Egypta, podniká kroky, aby pripravil krajinu na hroziaci hladomor. Volá po zriadení potravinovej rezervy. Sú vybudované veľké sklady.

Gn 41:48: A pozbieral všetku potravu…, ktorá bola v egyptskej krajine, a rozložil potravu v mestách; potravu a z poľa, ktoré obklopovalo mesto, dal do nej .

Jozef ktorý vedel, že každá krajina si zachováva svoje vlastné plody, nariadil, aby „do produkcie dali časť pôdy z miesta, kde rástla“, a tak ju chránil pred hnilobou.

Aké ponaučenie si môžeme vziať z tohto krátkeho príbehu?

Pre Veriaceho je štúdium Biblie základom prežitia. Za týmto účelom samých seba sadíme do svätých kníh. Plodom našej práce je poznanie Biblie, ktoré nazbierame.

Ako čas plynie, naše duchovné poľnohospodárske zručnosti sa zlepšujú. Naše štipendium rastie a s ním aj náš vlastný pocit dôležitosti. Hrozí, že ego a pýcha nahlodajú našu integritu.

Je potrebné prijať opatrenia na ochranu produktu pred hnilobou!

V našich každodenných modlitbách prosíme Boha: “Nech je moja duša všetkým ako prach, pomôž mi otvoriť srdce Tvojmu Zákonu.” Aby sme udržali svoje ego na uzde, je často potrebné sebazmazateľné psychologické „oprášenie“. Len z pozície pokory môžeme realizovať poslednú časť našej modlitby – aby sa naše srdcia otvorili Božej múdrosti.

Existuje však učenec, ktorý trvá na tom, aby získal svoju česť. Keď vstúpi do miestnosti, má pocit, že ľudia by sa mali postaviť z úcty k nemu. Keď ho zavolajú pred čítať z Biblie, urobí to len ak ide o to najvybranejšie čítanie.

Pokiaľ ide o „nech je moja duša všetkým ako prach“, náš učenec vysvetľuje, že má svoje vlastné duchovné nedostatky. Pokiaľ ide napríklad o oslovenie svojich spolubratov, je úplne neschopný. Nikdy by sa nepokúsil komunikovať s Bratom, ktorému chýba oddanosť Zákonu, zo strachu, že by sa sám mohol zamotať a skaziť. Uvedomenie si tohto zlyhania mu pomáha držať svoje ego na uzde.

Jozef však túto „importovanú“ pokoru neprijme. Trval na tom, aby “do produkcie dali časť pôdy z miesta, kde rástla.” Jozef nás učí, že na to, aby naše produkty nehnili, nepomôže naniesť hocakú „pôdu“; musíme použiť pôdu z miesta, kde naše produkty vyrástli. Tam, kde ti tvoja honba za Božím Slovom získala veľkosť, tvoja pokora a pocit nedostatočnosti musia pochádzať z toho istého miesta – z uvedomenia si, že všetko, čo si získal, je dar od Boha a že sa musíš neustále vyzývať, aby si sa vyrovnal tomu, čo ti bolo dané.