Muž a Žena

Je chybou považovať muža a ženu za dve samostatné bytosti. Už viac nie sú dve polovice jednej formy, dve konverzné hemisféry, ktoré do seba pevne zapadajú a tvoria dokonalý celok. Sú nebo a zem zapuzdrené v tele a krvi.

Iba to, že na svojej ceste do tohto sveta sa táto guľa rozbila na kusy, z nich spravilo na chvíľu dvoch. To, čo bolo kedysi nekonečnosťou dokonalej zemegule, sa stalo dvoma konečnými plochami. Z toho, čo bolo kedysi duetom vznešenej harmónie, sa stali dve nesúrodé sóla nedokončených pohybov, nevyriešených nesúladov.

Až natoľko, že každý počuje v sebe len polovicu melódie, a tak počuje aj druhú. Každý vidí toho druhého a hovorí: “To je zlomené.” Dve polovice predstierajú celistvosť a bezcieľne blúdia osamote v priestore.

Kým si každý fragment nedovolí vzdať sa, priznať, že aj on je zlomený. Až potom môže hľadať teplo, ktoré mu chýba, hĺbku svojho vlastného ja, ktorá bola vytrhnutá. Za harmóniu, ktorá bude dávať zmysel jej piesni.

A v dokonalom spojení dve konečné bytosti nachádzajú v sebe nekonečnú krásu.