Naozaj Veríš?

Tak sa na nich splnilo proroctvo Ezechiela: “Duša, ktorá hreší, tá zomrie.” Napriek tomu, že Izraeliti boli svedkami úžasných zázrakov, videli hrozné rany, ktorými im Boh ukázal svoje milosrdenstvo a Jeho potrestanie Egypťanov, žili „pod oblakom“ a ich každodenné potreby zabezpečoval sám Boh, Izraeliti zistili, že púšť nie je nič iné ako obrovský cintorín, na ktorom sa túlali štyridsať rokov.

Varovanie je tu jasné pre každého z nás, „ktorých zastihol koniec vekov“ (1Kor 10:11). Aj my prechádzame cintorínom tohto sveta, putujúc do Božieho Kráľovstva – našej Zasľúbenej Zeme. Ale tí starší s Izraela sa tam nikdy nedostali! Nedosiahli cieľ, pretože ich telesná myseľ, formovaná, zotročená a zocelená týmto svetom do nadmerného záujmu o seba, tak ovládala ich rozhodnutia, že boli vkuse neverní a odpadli ako muchy. Vidíme tu, že to, či máme, alebo nemáme správny druh viery môžeme o sebe zistiť veľmi ľahko. V liste Hebrejom vidíme definíciu tej správnej, spasiteľnej viery:

Hebr 11,1: Viera je podstatou vecí, v ktoré máme nádej. Viera je presvedčenie o veciach nevidených.

Hupostasis, slovo preložené ako „základ, alebo substancia“, znamená „to, čo je základom zdanlivého; to, čo je základom niečoho, teda istota, záruka a dôvera“. Slovenské slovo „substancia, hmota, základ“ je zostavené z predpony a koreňa, ktoré spolu znamenajú „to, čo stojí pod“. Websterov slovník to definuje ako “skutočnú alebo podstatnú časť alebo prvok čohokoľvek; esenciu, realitu alebo základnú hmotu.” Významovo je tento výraz veľmi podobný hupostáze.

Pavol hovorí, že pre Kresťanov je viera základnou príčinou toho, čo je navonok zjavné v ich správaní sa v živote. Najspodnejšia časť budovy je jej základom a vo väčšine budov je základ vidieť len zriedka. Ak je vôbec viditeľný. Zvyčajne je viditeľná len malá časť základu, ale je tam. Ak neexistuje základ, budova sa čoskoro nakloní a zdeformuje. Vo väčšine prípadov sa zrúti a bude úplne nepoužiteľná.

Keďže Pavol hovorí: „Kráčame vierou, nie nazeraním“, chápeme, že základom správania Kresťana v živote nie je len viera, že Boh je, ale stála a trvalá dôvera v Neho, t.j. kvalita intímneho vzťahu s Bohom. Keďže je nemožné, aby Boh klamal, veríme, že to, čo nám Boh zaznamenal, aby sme podľa toho žili, je absolútne a treba Ho poslúchať a že to bude fungovať v našich životoch bez ohľadu na to, čo môže byť zmyslom zrejmé.

Koľko z toho, čo robíš, je skutočne motivované bezvýhradnou dôverou v Božie Slovo? Takto zisťuješ, či žiješ skutočne vierou. Vo svojom hodnotení však musíš byť úprimný.

Zistili sme, že je veľmi ľahké zatieniť pravdu sebaklamom. Väčšina svoju neposlušnosť Bohu ospravedlňuje racionalizáciou jasných Božích príkazov alebo zákonov a hovorí, že ich životná situácia je výnimočná, pretože . . . (doplň si sám, čím sa vyhováraš, prečo ty podľa Božích prikázaní žiť nemôžeš).

Pamätaj: “Duša, ktorá hreší, tá zomrie.”