Nie je Zármutok ako Zármutok

26 OKTÓBRA 2021
Každý z nás pozná pasáž Písma zvanú blahoslavenstvá. V skutočnosti sa výraz “blahoslavení” prekladá ako “požehnaní”. Jedno zo skutočných požehnaní je, keď je v nás srdce a svedomie, citlivé na nespravodlivosť a hriech. Keď sme citliví a vnímaví na to, čo zarmucuje Svätého Božieho Ducha, nie iba nás samých.

Neide o precitlivelé reakcie, ale o duchovne vnímavé srdce, schopné neprávosť rozlíšiť a vyhýbať sa hriešnemu životu. Takéto srdce smúti požehnaným zármutkom, ktorý zjavuje rovnováhu, ktorú Boh očakáva. V Božom Zákone je dosť pasáží a učenia o smútku na to, aby sme pochopili, že niet nad zármutok nad osobnou tragédiou.

Ale ono verejné predvádzanie sa smútkom a aj samotný systém a priemysel smútku mnohých kultúr, ktorý zameriava pozornosť len na seba, ako to vidíme v tzv. “dušičkové dni”, zármutkom nie je. Ba čo viac, takýto prejav je Bohom zakázaný, lebo je príšerným hriechom a pred Bohom je to ohavnosť a špiritizmus. Dôkaz o tom si prečítaj v Ez 13:17-23 a rob pokánie, lebo Božie Kráľovstvo je na dosah!

Ježiš nazýva požehnaním len taký zármutok, aký vidíme v Mt 5:4 a je to súkromná, duchovná vlastnosť, ktorá je neoddeliteľne spojená s ostatnými požehnaniami (blahoslavenstvami).

Mt 5,4: Požehnaní, ktorí smútia, lebo oni budú mať útechu.

Tí z nás v tomto veku konca môžu mať ťažkosti s pochopením niektorých aspektov zármutku, ktorý Boh od svojich detí očakáva a rešpektuje. Naše svedomie, pokiaľ si ho nestrážime starostlivo, sa môže ľahko prispôsobiť akceptovaniu svojho kultúrneho prostredia. Etika a morálka spoločnosti nie sú konštanty. Existuje na nich veľmi reálny tlak, aby upustili od Bohom stanovených noriem; to, čo predošlká generácia považovala za nemorálne alebo neetické, nie je za také považované touto generáciou. Napríklad to, čo sa objavuje na verejných filmových obrazovkách za posledných tridsať až štyridsať rokov, sa dramaticky zmenilo.

Príklad: V roku 1999 sa prezident USA postavil pred súd za jasné porušenie Božích prikázaní a za zločiny, za ktoré si v súčasnosti odpykávajú trest. Verejnosť mu však udelila vysoké hodnotenie, jeho cudzoložstvá a sexuálne zvrátenosti vnímala ako súkromné záležitosti a jeho krivú prísahu pred veľkou porotou považovala za poľutovaniahodnú, ale za „nič viac než to“.

Pavol nás varuje:

Hebr 3:12-15: Dávajte si pozor, Bratia v Kristovi, aby v nikom z vás nebolo zlé srdce bez Viery, ktoré sa zničené odvrátilo od Živého Boha. Namiesto toho sa deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „DNES“, aby niektorí z vás neupadli do tvrdohlavosti a neboli odbojne zatvrdnutí podvodom Hriechu. Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do Konca, Ako sa hovorí: Dnes, keď počuješ Jeho hlas, nezatvrdzuj svoje srdce ako pri onej vzbure v Meríbe. 

Smútok, po ktorom Ježiš túži, je taký, ktorý prejavuje mäkkosť srdca, ktoré je pripravené na zmenu spravodlivým smerom, také, ktoré vie, že urobilo zle, a je dychtivo ochotné nechať sa očistiť pre svätosť. My, ľudia tejto generácie, čelíme ťažkému boju, pretože prostredníctvom médií, ako je televízia, filmy, tlač a internet, sme delegovane zažili porušovanie Božieho Zákona v neporovnateľnej frekvencii a to živo sympatizujúcimi spôsobmi. Uvedom si, že už pozeraním na rozličné zvrátenosti, alebo ich počúvaním, s nimi vo svedomí a mysli súhlasíš a tým hrešíš porušením celého Božieho Zákona.

Na obrazovke vidíš, že život je lacný, majetok nezmyselný, sexuálna čistota sa vysmievaná, krádeže sú v poriadku, „ak je to potrebné“, a vernosť je hlúpa a banálna. Kde je v tom Boh? Nikde. Koľko z postojov tohto sveta sme nevedomky absorbovali do nášho charakteru? Je naše svedomie stále citlivé na Boha? Je zármutok nad hriechom – naším i cudzím – dôležitou súčasťou nášho vzťahu s Bohom?

Zbožný zármutok zohráva pozitívnu úlohu pre žité pokánie, ktoré si Boh želá, aby v nás vytvoril svoj obraz. Potrebujeme sa modliť s Dávidom: „Stvor vo mne srdce čisté, ó Bože; a obnov vo mne nezlomného ducha“ (Ž 51:10). Dávid prosí Boha, aby mu dal to, čo predtým neexistovalo, aby jeho náklonnosť a city boli napravené a aby nemal v duši tú hrubosť, ktorá ho viedol k cudzoložstvu a vražde. Dávid prosil o znovuzrodenie – a prosba tohto druhu je tá, ktorú Boh nikomu neodmietne.

Ak to s premáhaním seba a oslavovaním Boha myslíme naozaj vážne, znovuzrodenie je nevyhnutné. Ak ho chceš prijať, odporúčam ti najprv prípravu naň, vo forme kurzu Spása.

Najnovšie príspevky