Nikdy nie je neskoro

Táto rana sa bude o pár mesiacov opakovať aj v našich časoch, ale bude oveľa dramatickejšia a intenzívnejšia než vtedy. Ale ako vtedy, ani teraz Božieho prvorodeného nezasiahne.

Ex 10:4: Inak, ak odmietneš prepustiť Môj ľud, tu som, zajtra privediem kobylky do tvojich hraníc.

Skutočnosť, že Boh varoval faraóna, že bude potrestaný za to, že neposlúchne Mojžišovu požiadavku, znamená, že dvere k pokániu boli stále otvorené. Je pravda, že Boh urobil faraóna tvrdohlavým, ale to znamenalo, že bolo preňho ťažké činiť pokánie. Keby faraón pozbieral vnútornú silu, aby načúval svojmu svedomiu, stále mohol prepustiť Židov a ušetril seba a svoju krajinu hroziacej skazy.

To isté prežívajú novodobí “faraóni” dnes. A aj ich Boh môže kedykoľvek prinútiť prepustiť Boží ľud, aby Bohu konečne slúžil.

Ponaučenie pre nás je nasledovné:

1. Po prvé, bez ohľadu na to, ako sa môžeme cítiť odcudzení od Boha, aj keď sa zdá, že Boh nám zavrel dvere, nič nemôže odolať nášmu úprimnému úsiliu vrátiť sa k Nemu. Zdanlivé odcudzenie existuje len preto, aby nás inšpirovalo k hlbšiemu a silnejšiemu rozhodnutiu.
2. Po druhé, bez ohľadu na to, ako ďaleko sa môže zdať iná osoba, ktorá sa vzdialila od Boha, nikdy nesmieme nad ňou zúfať. Máme tu nadprirodzené duchovné zbrane pre zničenie jej väzenia a s pravou láskou a priateľstvom môžeme človeka povzbudiť, aby napravil svoje cesty.

Musíme si ale zapamätať, že človek sa do svojho pravého, vnútorného ja vráti len s Božou pomocou. To znamená, že našim blížnym môžeme a máme pomôcť len Božím spôsobom a to znamená bojovať duchovný boj za ich oslobodenie duchovnými zbraňami, ktoré nám dal Boh: modlitbou A pôstom. Nie iba modlitbou.

Modlitbou A pôstom.

P.S.: Viac sa o týchto nadprirodzených zbraniach Boha dozvieš v našej knihe …aby sa z týchto kameňov stali chleby.