Obety Levitika

13 JANUÁRA 2022
Naše postavenie pred Bohom je znovuzrodením definované a upevnené. Ním nám Boh dal neuveriteľné dary, pretože žiaden človek, okrem Ježiša Krista, sa nikdy nezaslúžil o správne postavenie a tým aj o prístup ľudstva k Bohu. Ježiš to dosiahol preto, aby sme pochopili, že On je jediný, pravý Boh a že vstup do večnosti, aj prístup k duchovným požehnaniam nám vo svojej sebaobetavej, nekonečnej láske a dobrote, zaisťuje LEN ON. My sa sami spasiť nemôžeme a náš Spasiteľ Ježiš to vie.

A predsa, Božími Synmi sú len tí, ktorí sú zjednotení s Otcom. A sú vyvolení zo všetkých národov a jazykov. Bez ohľadu na kultúru, z ktorej ich Boh povoláva, ich identifikáciou a overovacími dokladmi jednoty s Kristom, je Duch Svätý v nich a dodržiavanie Božích prikázaní, lebo tak sa Bohu prejavuje láska. Biblická láska je skutok. Môže obsahovať pozitívny pocit, dokonca priamu náklonnosť a vášeň u tých, ktorí prijímajú skutok lásky, ale jej základ spočíva v skutku, nie v emócii.

Tít 1,15-16: Čistým je všetko čisté; ale poškvrneným a tým, čo sa postavili sa na stranu Neveriaceho, nič nie je čisté, ale bolo poškvrnené, ako srdce (myseľ), tak aj svedomie. Tvrdia, že poznajú Boha, ale svojimi skutkami Ho popierajú, súc neschopní [pre úrad alebo službu Kristovi], a súc neposlušní a čo sa týka každého dobrého skutku, odporne nevhodní.

Ale ako vidíme, sú aj takí, o ktorých Boh hovorí, že sú odporne nehodní, neschopní a neposlušní veriacimi, ktorí naozaj kráčajú v Jeho šľapajach? Dokonca aj pri náhodnom pozorovaní je zrejmé, že tí, ktorých vidíme opísaných v liste Títovi, nie sú ochotní prinášať obety, aby vôbec mohli praktizovať mnohé z vecí, ktoré Ježiš robil. Ježiš zachovával sabat a výročné sväté dni Levitika; oni nie. Ježiš slávil Prechod, oni zachovávajú Veľkú noc, čo Ježiš nikdy nerobil. Ježiš nikdy nedodržal jediný Halloween alebo Vianoce, ktoré v Biblii nikdy prikázané neboli a ktorých tradičné aktivity Boh v Písme opisuje ako dielo duševnej poruchy, lebo sú vo svojej podstate až do špiku kostí jasne pohanské.

Týmto sme len prešli po povrchu, zahŕňajúc onen zreteľnejší vzor skutkov, čím poukazujeme na skutočnosť, že dôkazom, že človek miluje Boha, je jeho morálka. Normy morálky určuje Boh, nie ľudia, ktorí hovoria, že milujú Boha, no v mnohých oblastiach života idú svojou vlastnou cestou – žijú podľa modly zvanej “ja”. Bez dodržiavania Božích prikázaní nejestvuje žiadny iný spôsob, ktorý by bol Bohu prijateľný, a ktorý by nás identifikoval, ako zjednotených s Ním (Jn 14:15; 1Jn 2:3-5).

To neznamená, že láska zachovávaním prikázaní končí. Dodržiavanie Ježišových príkazov, čo je vyjadrením lásky k Bohu, tento proces iba začína. Týmto spôsobom vydávame svedectvo svetu. Apoštol Ján to píše takto:

1Jn 2,5: Ktokoľvek však zachováva (stráži) Jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. Podľa toho vieme, že sme v Ňom.

Tento proces teda produkuje aj odvahu a dôveru, ktoré nám umožňujú prekonať náš úzkostlivý strach, t.j. malomyseľnosť, a prispôsobiť svoj život tomu Jeho. Boli sme stvorení, povolaní a bolo nám udelené odpustenie na základe vyznania viery práve na tento účel. Apoštol Pavol to s dôverou vyhlasuje:

Rim 8:28-30: A vieme, že pre tých, čo milujú Boha, všetko spolupracuje pre dobro; pre tých, ktorí sú povolaní podľa múdrosti Božieho rozhodnutia a plánu. Lebo ktorých Boh predpoznal, o tých aj od počiatku rozhodol, že sa stanú podobnými obrazu Jeho Božieho Syna, aby on (Kristus) bol Prvorodený medzi mnohými Bratmi v Kristovi. A tí, ktorých Boh predurčil, tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, ktorých ospravedlnil, aj oslávil. 

Rimanom 5:2 nám pripomína, že sa radujeme v nádeji na Božiu slávu. Náš cieľ je stanovený, ale teraz sa dozvedáme, že je to prispôsobovanie sa Kristovi, ktoré vedie k osláveniu. Ospravedlnenie samo o sebe je úžasné, ale samé o sebe tento proces len začína.

Môžeme úprimne povedať, že naše kráčanie je rovnako čisté ako to Jeho? Buďme úprimní a slobodne priznajme, že v porovnaní s Ním je naša chôdza nepravidelná, nekonzistentná a niekedy úplne scestná. Naše skutky, reakcie, slová a postoje príliš často nie sú v súlade s Kristom. Že to my sami sa dostávame do situácií, do ktorých by sa On sám nikdy nedostal. A tu je zrejmé, prečo každý rok potrebujeme Prechod. Je utešujúce a povzbudzujúce pamätať si na Božie milosrdenstvo – že keďže nás vidí ako Krista, dáva nám čas rozpoznať, čím sme, oľutovať to, vzdať sa a postupne sa, čoby Synovia, prispôsobovať Jeho obrazu.

Dni obetovania sa určite neskončili – zmenilo sa len to, čo sa obetovalo. Dnes to už nie sú celopaly, ani potravinové obety, ale určite oveľa väčšia hodnota. Náš život, ktorý sme venovali úplnej oddanosti kráčaniu, ako kráčal náš Stvoriteľ a Starší brat Ježiš, je obetou, ktorá nás privádza do súladu s Ním. Pred naším povolaním boli naše životy až po okraj naplnené vecami, ktoré sme považovali za dôležité pre naše blaho. Dnes ich však jasne rozlišujeme ako bezcenné odpadky, nehodné budúcich dobier a veku, ktorý očakávame. Lenže, aby sa nám to podarilo, je v mnohých prípadoch nevyhnutné náš spoločenský status, a všetko podobné, na čom si sami zakladáme, zahodiť.

Je nevyhnutné byť ukrižovaným pre tento svet a tento svet v sebe ukrižovať pre Krista.

Najnovšie príspevky