Požehnaní smútiaci

Ale aj tu treba rozlišovať skutočného kajúcnika od pokrytca, pretože mnohí ľudia rýchlo a bez problémov uznajú, že sú hriešnici – niektorí dokonca s mierou hrdosti, s úsmevom a žmurknutím – lebo nad svojou biedou nikdy nesmútili. Ale tu to aj skončí a oni žiadne pokánie nežijú. Hriech je však smrteľne vážna vec (Ez 18:4), keď si uvedomíme, že je v konečnom dôsledku nástrojom Satana spôsobujúci všetku bolesť, choroby a smrť, vrátane našej a Spasiteľovej. Rozhodujúce v rozlíšení, či sa jedná o úprimne kajúceho sa, alebo pokrytca, je ovocie ich života.

Ž 16,11: Ukážeš mi Cestu Života; V Tvojej prítomnosti je plnosť radosti, po Tvojej pravici nekonečný pôžitok.

Ž 17,2: Nech z Tvojej prítomnosti vyjde moje právo; nech Tvoje oči hľadia na to, čo je správne.

Ž 68,2: Ako sa odfukuje dym, tak ich rozožeň; ako sa vosk topí pred ohňom, tak nech bezbožní zahynú v prítomnosti Boha.

Ovocie je zrejmé: Písmo totiž učí, že spravodlivým svieti Svetlo Života. V Božej prítomnosti – v dôvernom vzťahu s Ním – je zdroj každého dobrého, spravodlivého a pozitívneho postoja a skutku. Pretože ospravedlňujúce dielo Ježiša Krista nám dáva prístup k Bohu, modlitba nás k Nemu približuje, aby nám mohol tieto veci dávať a my ich prijímať. Je to podobné, ako keď sme boli v tesnej blízkosti človeka s pozitívnymi, povznášajúcimi postojmi, z ktorého vyžaruje nadšenie, elán, sebavedomie, jemný humor a odhodlanie.

Na druhej strane je možné, že sme boli aj v prítomnosti niekoho, kto má zronený, či kyslú tvár, kypí hnevom, chveje sa od strachu, utápa sa v letargii alebo kňučí nad jeho „viktimizáciou“ z rúk neviditeľných ľudí alebo síl.

Čo sa stane s naším postojom v oboch situáciách? Ak sa tomu nebudeme brániť, budeme reagovať na silu postojov toho druhého. Nastáva doslovný, duchovný prenos postoja. Čo sa stane, ak sme od niektorej z týchto osôb v určitej vzdialenosti, alebo aj keď sme blízko, ale vôbec nás to nezaujíma? A ak sa nás to ani v najmenšom nedotýka, prečo?

Pretože nie sme ani dostatočne blízko, ani sa o to nezaujímame natoľko, aby nás to ovplyvnilo. To je dôvod, prečo toľkí ostávajú Božím Slovom nedotknutí aj po rokoch biblickej náuky – lebo ich to naozaj nezaujíma.

A z rovnakého dôvodu sa, naopak, iní menia na Krista – lebo Ho skutočne prijímajú.

Je to duch týchto ľudí, ktorý z nich vyžaruje, ktorý ovplyvňuje a možno aj mení nášho ducha. V dobrom, či zlom. To nám zároveň pomáha pochopiť, prečo väčšina tzv.veriacich, paradoxne, ale telesne odráža Satanovho ducha: lebo nie Duch Svätý, ale Satan preniká ich duše znútra, aj prostredie zvonka a oni voči nemu ostávajú apatickí, nebránia sa mu, ale naopak, poddávajú. Takto, neposlúchajúc príkaz Boha vzoprieť sa mu, je logickým následkom, že ich preniká Satan a oni zjavujú jeho ducha v sebe: negativitou, nekajúcnosťou, nehanebnou lžou blížnym do očí, aj každým iným negatívnym prejavom. Písmo učí, že takíto spejú k záhube.

Podobne, modlitba k Bohu prostredníctvom Ježiša Krista nás privádza do samotnej prítomnosti tých najpozitívnejších, najspravodlivejších a nemenných postojov, aké v celom vesmíre existujú! Tí, ktorí sa zjednocujú s Bohom v modlitbe, prijímajú Jeho Ducha, aj Ho vyžarujú na všetkých okolo seba a to rozličnými spôsobmi. Také správanie speje do Večného Života.

Boh veľmi chce, aby sme mali vlastnosti Jeho Ducha, a byť v Jeho prítomnosti je jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť. To je dôvod, prečo ľudia po modlitbe cítia trvalý pokoj, radosť alebo dôveru – alebo hoci pokorení a napomenutí skrze Slovo, sú pokojní a radostní, pretože ich Boh viedol k ľútosti a pokániu – pomohol im odstrániť prekážku, ktorá im bránila byť s Ním a teraz Jeho lásku vnímajú ešte intenzívnejšie.