Prečo si Sám Lámeš Srdce?

Iz 5:1–4: Teraz zaspievam o svojom milovanom, pieseň Môjho priateľa, ktorá sa týka Jeho vinice. Môj milovaný mal vinicu na veľmi úrodnom vrchu; On ju vykopal a pozbieral jej kamene, vysadil ju najkvalitnejším viničom a postavil uprostred nej vežu a urobil v nej aj lis na víno; a dbal, aby rodila hrozno, a ona rodí líščie hrozná. A teraz, ó obyvatelia Jeruzalema a Ľud Júdska, súďte teraz medzi Mnou a Mojou vinicou. Čo viac mohlo byť spravené pre Moju vinicu, čo som v nej neurobil? Prečo, keď som Ja chcel, aby rodila hrozno, rodila smradľavé. bezcenné veci?

Zaťaté mlčanie: Akt úplného ignorovania osoby uchyľovaním sa k mlčaniu. U jedných ako odpoveď na neschopnosť naložiť s usvedčením z hriechu, či na inú nepríjemnú emóciu. U iných ako prostriedok na vyjadrenie pohŕdania alebo nesúhlasu, odmietania blízkosti iného človeka.

V každom prípade je takéto mlčanie znakom, že s tým, kto sa tak už dlhšie správa, nie je čosi v poriadku. Biblia učí, že srdcia takých OCHLADLI, zatrvdli a preto odmietajú blížnych. Nemilujú, ako sú sami milovaní, neoplácajú láskou za lásku. Nie sú úprimní, a teda ani priateľmi. Priateľstvo totiž charakterizuje vzájomná úprimnosť a láska.

Ako som už povedala, toto mlčanie často využívajú pasívne typy osobnosti, aby sa vyhli konfliktom a konfrontácii. Takýchto, v prípade, že sú členmi Božej Cirkvi, ich vlastné mlčanie usvedčuje zo sebectva, odmietania vzťahu s blížnym a teda hriechu nelásky a rozdelenia. A tieto sú znakmi kráľovstva temnoty v nich, nie Božieho.

Lenže pasivita u Božích Vyvolených NIKDY nájdená nebola. Také správanie nie je odrazom Ježiša v nás, ani znakom Jeho Ducha Svätého, Práve naopak: je znakom odvrátenia sa od Boha a návratu do starého, hriešneho spôsobu života. Neúprimnosť je lož v duši.

Naopak, silné typy osobnosti toto správanie používajú, alebo skôr zneužívajú na trestanie alebo kontrolu. Písmo je plné príkladov a aj psychológia to potvrdzuje.

Žiaľ, svedkami takéhoto zlého správania nie sme len v romantických vzťahoch, ale aj medzi priateľmi, dokonca členmi Cirkvi, spolupracovníkmi a zamestnancami, susedmi, rodičmi, starými rodičmi.

Čo si tí, čo to robia v Cirkvi neuvedomujú, sú duševné aj psychické účinky ich správania na seba samých:

• Keď to pravidelne používaš ako presilovú hru, si to ty, kto sa nakoniec BUDE cítiť odmietnutý alebo vylúčený. To bude mať obrovský vplyv na tvoje sebavedomie a ovlyvní to všetko tvoje správanie. A nemýľ sa, lebo Boh sa vysmievať nedá a naozaj odpláca mierou za mieru. Ak takto ničíš Boží Chrám, t.j. svojho blížneho v manželovi, či manželke, alebo takto “odpovedáš” blížnemu, ktorý je súčasťou Kristovho Tela, sám sebe pripravuješ následky.
• Mnohí tým prekročia hranicu emocionálneho zneužívania, čo je jasný znak pôsobenia zlého ducha v nich samých. A ver mi, ani tento prejav skutočne Veriacim neunikne. Komu už unikol je len ten, kto takto blížnych zneužíva. Taký zabudol, že Bohu neunikne ani šepotavé mrmlanie, nieto takáto zloba.
• Známky toho, že to UŽ prekročilo hranicu emocionálneho zneužívania, sú:
  1) Je to u takých častý výskyt a trvá dlhšie.
  2) Prichádza z miesta trestu, čo znamená, že ty už si sa odsúdil a následky na seba nedajú dlho čakať. Takéto správanie totiž nepochádza z “potreby ochladiť sa” a ten, kto sa tak správa, to veľmi dobre vie. Toto správanie je vždy VEDOMÁ VOĽBA. Teda je to úmyselný hriech.
  3) Končí sa to len vtedy, keď svoj hriech vyznáš najprv Bohu, lebo si tak zneužil Jeho nástroj a zapredal si sa Zlému pre jeho plán zničenia Božieho Domu (áno Domu Boha, lebo útok na Jeho domácich, je útokom na Jeho CHRÁM) aj blížnemu, a potom žiješ skutočné pokánie z tejto ohavnosti podľa Božích, nie tvojich požiadaviek.
• Takí ľudia si nikdy neuvedomujú ani fakt, že ich správanie pozorujú všetci okolo, ani následky: stratu priateľstiev a s nimi veľakrát aj potrebnú pomoc. A ani fakt, ako falošne a naozaj nechutne ich pozdravy v prípade, že sú členmi Cirkvi, aj ich modlitby a požehnania znejú.

Zdá sa, že C.S. Lewis to zhrnul naozaj dobre:“Zlé slová zraňujú tvoje city, ale ticho ti láme srdce.” Uvedom si, Ty, kto robíš takto zle, tebe prvému to láme srdce.

Dobrá správa:

Neexistuje žiadna rana v srdci, ktorú by náš Pán nemohol uzdraviť a preto tí, ktorí sú vo svojich srdciach zranení a PRETO zraňujú, by sa mali naozaj dôkladne porozprávať s Bohom aj na túto tému:

Lk 4:18: Duch Zvrchovaného Pána je nado mnou, pretože ma pomazal, aby som kázal Evanjelium Vykúpenia chudobným, poslal ma kázať zajatým prepustenie a slepým o navrátení zraku, aby som oslobodil utláčaných.

Drahí priatelia, manipulácia, zastrašovanie, trestanie, kontrola – to všetko znamená toto “tiché zaobchádzanie” – ​​a NEMÁ v Božom Kráľovstve ŽIADNE miesto. Žiaľ, ja sama som jeho svedkom až neuveriteľne často. A teraz tých, čo sa tak ku mne správajú usvedčujem priamo. Oni to robia v skrytosti, mysliac si, že to schovajú, že sa z toho vykrútia, vyrozprávajú, vyhovoria. Ja ich usvedčujem priamo a verejne.
Zničil si si vzťah so mnou, priateľu, lebo si ho zničiť chcel. Lebo si oň nestál.

Boh chce, aby sme demonštrovali Jeho svätosť, živosť, aktivitu a zároveň nás varuje pred nekajúcnosťou, ktorou sa človek poddáva zlým duchom, ktorí sú v jeho okolí a PRETO sa stáva obeťou ich emocionálneho zneužívania. A čo prijal, šíri okolo seba: rovnaké zneužívanie, lož, pretvárku…

Ale pravdou je tu ešte jedna vec: Ak si sa takto OPAKOVANE správal k svojmu Bratovi, či Sestre v Kristovi, dal si jemu či jej jasne najavo, že nimi pohŕdaš, že ich odmietaš, že sú ti ukradnutí. Že sú nehodní, aby si im čo i len odpovedal. Takto si ich zavrhol, odmietol, pošliapal ich priateľstvo, zničil vzťah s nimi, znevážil ich. A to priamo pred Božou tvárou. Je to to isté ako keby si im povedal: “Ja nechcem byť v tvojej blízkosti, odmietam vzťah s tebou aj tvoje priateľstvo. Nepustím ťa k sebe.”

Môžeš ale potom o sebe povedať, že si Kristov? Dovoľ mi ukončiť otázkou: Vieš, ako vo veršoch pokračuje Izaiáš? Prečo si toto chcel?