Prečo toľkí komunikujú zle?

Nerobíš to vždy úmyselne, ale stáva sa to. V skutočnosti sa to deje stále, len o tom nevieš, lebo sa nad svojou komunikáciou nezamýšľaš.

Jediný čas, kedy si možno uvedomíš, že došlo k zlej komunikácii, je vtedy, keď sa stane niečo zlé. Ale väčšina ani vtedy nebude veriť, a ani sa nezamyslí nad tým, že to bolo kvôli zlej komunikácii.

Ďalšia dôležitá vec je, že väčšina nesprávnej komunikácie má svoje zlé následky, ale ani tie si zlí komunikátori neuvedomujú. Prečo? Lebo oni len hovoria, len čosi komunikujú, ale nikdy sa nad tým sami nezamýšľajú.

Zlá vec je v tých zriedkavých prípadoch, keď je v stávke veľa a následky môžu byť zničujúce. Ale kým si uvedomíš, že išlo o komunikačný problém, je už neskoro.

Takmer všetky konflikty (hádky, súdne spory atď.) sú spôsobené zlou komunikáciou. Ak by si dnes mal vybrať jednu zručnosť, aby si zlepšil svoj život profesionálne aj osobne, nech je to zlepšiť tvoje komunikačné schopnosti (viem, viem, ale konečne raz odolaj nutkaniu prevracať oči a súdiť blížneho).

„Komunikácia“, podobne ako slová „poslanie“ a „vízia“, — čo sú to isté — sa stala všeobecným pojmom, ktorý oddelenia ľudských zdrojov vo firmách nadmerne používajú. Všetka sila a význam týchto slov sa stratili a ľudia zabudli na dôležitosť dobrej komunikácie vo svojom živote.

Preto nekomunikujú s Bohom, a neprijímajú ani svoje poslanie, ani Božie vízie, nechápu sny, ani zjavenia.

Takmer každá spoločnosť má nejaký typ školenia o efektívnych komunikačných zručnostiach, ale pomáhajú tieto ľuďom naozaj stať sa skvelými komunikátormi?  Bohužiaľ nie. Mnohé z týchto školení majú skvelý obsah a tipy, ale nefungujú, pretože sa nikdy nedostanú ku koreňu problému — k človeku samotnému a jeho nezrelosti. Je to ako robiť školenie o komunikácii malým deťom.

Ver mi, Boh ti to povie hneď, ako s Ním o sebe a svojej komunikácii konečne začneš hovoriť. V podstate platí, že aký dobrý si poslucháč, taký dobrý budeš aj komunikátor.

Väčšina ľudí sa však niky neskúma, prečo sú oni sami v prvom rade a možno aj tí okolo nich, zlí komunikátori. Ak chceš byť výnimočným komunikátorom, musíš pochopiť, prečo sme my ľudia takí náchylní k nesprávnej komunikácii:

Kto vidí ten verí

Väčšina ľudí má tendenciu veriť, že keďže boli na určitej udalosti (napr. stretnutie, diskusia, prezentácia atď.), ich popis situácie je správny. Zovšeobecňujú svoje vnímanie reality tak, aby platilo pre každého a predpokladajú, že to, čo videli, sa skutočne stalo. Obyčajne pritom hovoria v množnom čísle, čím sa snažia potvrdiť platnosť svojho subjektívneho a nesprávneho vnímania. A pritom to, čo opisujú ako realitu, nie je pravda.

Dokonca aj pre teba, ktorý máš dokonalý zrak, existujú veci, voči ktorým si slepý a ktoré si neuvedomuješ.

Je to v sile pozornosti, ale čo je dôležitejšie je, ako sú naše reality založené na našom vnímaní a že naše vnímanie je založené na tom, na čo sa zameriavame. V závislosti od našich skúseností, nálady, myšlienok atď. sa zameriavame na rôzne veci tej istej udalosti. To znamená, že vidíme len časť reality. Aby sme boli konkrétnejší, musíme chcieť vidieť situáciu ako celok, nie len ako NAŠU časť reality.

Napriek tomu, že to platí pre každého, väčšina ľudí si to neuvedomuje. Nevedia čo nevideli a zovšeobecnia svoju časť reality ako úplnú realitu. To je dôvod, prečo toľko ľudí zle komunikuje. Tvrdohlavo sa držia svojej „pravdy“ a zlacňujú či popierajú „pravdu“ všetkých ostatných. Takto konajú všetci duchovne nezrelí ľudia. Sú ako malé deti — tvrdohlavo a neústupne trvajú na svojom, čím od seba iných plašia. A keď sa im preto ľudia začnú vyhýbať, sú sklamaní. Ale ani to ich neprinúti zamyslieť sa nad sebou a svojou komunikáciou.

Život funguje rovnako. Musíme sa v duchu do situácie vrátiť, aby sme videli, čo sa skutočne stalo. A hádky začínajú, keď si myslíme, že my máme celú pravdu, aj keď to, čo opisujeme iným, je len časť príbehu. Obvinil si niekedy svojho partnera z niečoho, čo neurobil? Nezhodol si sa niekedy so svojím šéfom o tom, ako prebiehalo vaše stretnutie? Ak áno, zažil si tento jav na vlastnej koži.

Zlepši svoju komunikáciu

Mnohí chcú aby Boh, alebo prednášajúci zmenil svoju komunikáciu. Katolícki biskupi prepísali Novú zmluvu, aby bola údajne ľahšie pochopiteľná mladému človeku. Zmýšľajú totiž, že Boh nevie, ako sa prihovoriť ľudu, ktorý vykúpil, a túto svoju časť a navyše rúhanie, vydávajú za pravdu a odôvodňujú ňou hriech uberania z Božieho Slova.

Taká je aj moja osobná skúsenosť. Mnohí ľudia odo mňa vyžadujú zmenu komunikácie Božej náuky, neuvedomujúc si, že sa tým rúhajú. Neuvedomujú si, že tým tvrdia, že Boh nevie, čo chce povedať, alebo koho pre komunikáciu Jeho odkazu poslal. Neveria Mu. A preto aj odo mňa mnohí žiadajú, aby som sa ja prispôsobila ich neochote myslieť a premýšľať nad tým, čo hovorí Boh, alebo čo sa učili v kurze, vynucujúc si zmenu z mojej strany. Sami sa však ani v jedinom prípade nezamyslia. Ani nad sebou a svojou komunikáciou, ani čo to vlastne žiadajú. Takto svoju osobnú nezrelosť a komunikačnú neschopnosť premietajú do mňa, ale sami sa jej ani malíčkom nedotýkajú. Je pre nich ľahšie chcieť, aby to spravil iný.

Takíto ľudia si vôbec neuvedomujú, že tým iných pokúšajú do hriechu, lebo Boh nám zakazuje prispôsobovať sa zlému a naopak, prikazuje duchovný rast.

Nikto nemôže zlepšovať komunikáciu iného, lebo každý sa v tej svojej musí cvičiť osobne. Ako sa to dá zlepšiť?

• Častejšie si uvedomuj, že tvoje vnímanie reality je čiastočné a závisí od tvojich, možno naozaj veľmi  nedostatočných skúseností.
• Uvedomuj si, že to, ako vidíš svet ty, nie je rovnaké, ako vidí svet iný.
• Neobviňuj ľudí, ktorí sú vnímavejší ako ty a nezarmucuj Ducha Svätého v nich výčitkami, že oni nevedia, aké to je byť na tvojej úrovni komunikácie. Ver mi, práve oni to vedia, veď z nej vyrástli na vyššiu. A ty tak môžeš spraviť tiež. Musíš však chcieť vyrásť a aktívne sa v komunikácii cvičiť. Musíš na sebe pracovať.
• Ver, že ľudia majú dobré úmysly a buď zvedavý, ako vnímajú svet. Aj keď ich činy alebo nápady nemusia dávať zmysel v tvojom svete, je skutočne možné, že v ich svete to dáva dokonalý zmysel.
• Prijmi, že vnímanie reality iných ľudí je pre nich také pravdivé, ako je tvoje vnímanie pravdivé pre teba. Kľúčová je empatia — schopnosť vžiť sa do situácie toho druhého, nie sa ako kojenec bezohľadne držať svojej nízkej úrovne a ťahať na ňu ostatných. Boh každému prikázal rast, nie úpadok, ani prispôsobovanie sa horšiemu, či nižšej duchovnej úrovni.
• Prijmi Boží spôsob a príkaz Boha rásť do PLNOSTI Kristovho kalibru.
• Nikdy nepokúšaj Boha sťahovaním blížnych do tvojho hriechu, alebo vynucovaním si od blížnych prispôsobovať sa tebe. Ty sa naopak, drž prikázania Boha a prispôsob sa Jeho štandardom zmýšľania aj reči.
• Rob tak s vedomím, že sa to páči Bohu, a že to teba približuje k Nemu.
• Stúpaj v raste na vyššie úrovne pravidelne, nie iba vtedy, ak si usvedčený z hriechu, že tak nerobíš.

Hovoríme rovnakým jazykom?

Toto je ďalším kameňom úrazu, lebo telesne zmýšľajúci ľudia sú skutočne frustrovaní jazykom duchovných. A nečudo. Ale namiesto toho, aby poslúchli príkaz Boha premeniť sa obnovou zmýšľania, reagujú ako kojenci: zlobou a negativitou a nezriedka tým pokúšajú Boha do hnevu a trestu voči sebe a ani si to neuvedomujú. Alebo si frustrácie a zlosť ventilujú na duchovne zmýšľajúcich, čo je síce prejav úbohosti a bezmocností, ale stále je to zákerné a nezostane bez následkov pre nich samých.

Vo väčšine krajín ľudia hovoria rovnakým jazykom. V Božom Kráľovstve je to jazyk Ducha a Božieho Slova. V USA je to angličtina. Vo Francúzsku je to francúzština. Ľudia dokážu rozpoznať väčšinu slov vo svojom rodnom jazyku, no väčšina ľudí si neuvedomuje, že tie isté slová, ktoré poznajú, môžu mať pre rôznych ľudí rôzne významy.

Ak si predpokladal, že len preto, že hovoríš po anglicky a druhá osoba hovorí po anglicky, hovoríte obaja rovnakým jazykom, veľmi sa mýliš. Význam, ktorý dávaš slovám ty, pochádza z tvojho prostredia (napr. spôsob, akým si bol vychovaný, tvoj okruh priateľov atď.) a tvoje skúsenosti s týmto slovom. To je dôvod, prečo tak často dochádza k chybnej komunikácii. A to je dôvod, prečo je Biblia mnohými vysvetľovaná a vyučovaná zle. A najmä tými, ktorí ju nikdy nečítali a v podstate ich ani nezaujíma. Ja ju práve preto študujem v jej pôvodnej jazykovej verzii a túto do slovenčiny aj prekladám. Všetci máme jedinečné životné skúsenosti a práve preto, že používame rovnaké slová, tvoja definícia týchto slov sa môže veľmi líšiť od mojej definície a ty sa to nedozvieš, kým sa nestane niečo zlé.

Tu je príklad:

Tom a Jana spolu chodia. Tom vidí, že Jana je nešťastná a pýta sa jej, čo ju trápi. Jana odpovedá, že chce, aby bol Tom starostlivejší. Tom sľúbi, že bude starostlivejší a Jana sa bude cítiť lepšie.

Nasledujúci týždeň Tom kúpi Jane kvety a vezme ju na večeru. Má z toho dobrý pocit a zdá sa, že si to užíva aj Jana. O niekoľko týždňov neskôr sa Jana a Tom pohádajú, pretože Jana obviní Toma, že nedodržal svoj sľub, že bude starostlivejší. Tomovi to vadí, pretože cítil, že je veľmi starostlivý a ukázal to.

Aký bol problém?

Tom a Jana mali rôzne definície slova „starostlivosť“: Tomova definícia starostlivosti = nákup kvetov a pozvanie milovanej osoby na večeru. Janina definícia starostlivosti = každý deň sa jej pýtať, ako prebiehal jej deň. Kto má teda pravdu? Bola Jana právom nahnevaná alebo bol Tom neprávom obvinený?

Hádaj. Obaja majú pravdu. K nesprávnej komunikácii došlo, pretože sa zhodli na dvoch rôznych veciach, pričom si mysleli, že sa zhodli na tej istej veci. Jana si myslela, že sa jej Tom bude pýtať na jej deň častejšie, zatiaľ čo Tom si myslel, že pokiaľ kúpi kvety a vezme Janu na večeru, dá Jane, čo chce.

Pripadá ti to známe? A rovnaký problém je vidieť aj v komunikácii medzi dvoma generáciami, aj v mnohých manželstvách.

Zlepši TVOJU komunikáciu

Nepredpokladaj, že hovoriť rovnakým jazykom automaticky znamená hovoriť rovnakým jazykom.
Požiadaj ostatných, aby definovali určité kľúčové slová, aby si sa uistil, že ste na rovnakej stránke. Tom sa mal spýtať Jany: “Ako by si sa o niekoho “starala”?” Ľudia majú tendenciu správať sa k ľuďom tak, ako chcú, aby sa oni správali k nim. Ak chceš drasticky zlepšiť svoj vzťah so svojimi blízkymi, opýtaj sa ich: “Ako vieš, že ťa niekto miluje?” a venuj veľkú pozornosť ich odpovedi. To isté platí, ak sa chceš dozvedieť, ako sa miluje Boh. Počúvaj aktívne. A nepremýšľaj počas ich odpovede o svojich veciach, lebo tak ich ignoruješ, nie počúvaš, čím si sám pôsobíš zmätok v duši.

Podrobne zopakuj definíciu druhej osoby, aby si sa uistil, že ty sám rozumieš tomu, čo tým myslí, a že ste obaja skutočne na rovnakej stránke. Správaj sa k človeku tak, ako chceš, aby sa on správal k tebe.

Ďalší blud v tejto téme je výraz: “Je to úmysel, ktorý sa počíta”. Keď sme vyrastali, učili sme sa, že pokiaľ sú naše úmysly dobré, je to všetko, na čom záleží. Nezáleží na tom, ako to ten druhý berie, ak ty vieš, že si mal dobré úmysly, si krytý. Ale toto je sebaklam egoizmu, nie pravda. A je to možno najväčší dôvod, prečo sa ľudia hádajú. Keď premýšľaš týmto spôsobom, už nekomunikuješ. Svoje nápady a návrhy len zahadzuješ pod rúškom dobrého úmyslu. Toto je sebecké a je len logické, že preto zostávaš sklamaný a frustrovaný.

Ježiš takto nezmýšľal, ani nekonal, a preto to nerob ani ty.

Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré som sa naučila a ktoré mi pomohli zlepšiť moju schopnosť komunikovať, je uvedomiť si: Na úmysle nezáleží. Biblia prikazuje rozlišovať duchov, ktorí k nám prehovárajú. Takže osobne, vždy, keď niekoho počúvam, alebo niečo čítam, rozlišujem ducha, ktorý z človeka hovorí, alebo ho viedol napísať mi email, sms, či odkaz.

Najlepším príkladom toho je dotieravý rodič. To je rodič, ktorý má pocit, že ťa musí naprávať zakaždým, keď sa jemu zdá, že to treba a nevšíma si ani to, čo robíš, ani príkaz Boha, že napomíname LEN NEPORIADNYCH a NIČ NEROBIACICH: Nie tých, ktorí sa o niečo usilujú, alebo plnia Božiu vôľu. Som si istá, že tvoj otec alebo matka, alebo obaja, mali s tebou len tie najlepšie úmysly, ale aké pocity v tebe to otravovanie vyvolávalo, či vyvoláva? Cítil si túžbu, alebo nutkanie počúvať, čo ti hovorili? Počúval si, čo ti povedali, aby si urobil? Pravdepodobne nie.

Preto je zameranie sa na zámer veľmi zlým spôsobom, ako udržať efektívnosť tvojej komunikácie. Niektorí ľudia napríklad hovoria neprirodzene veľa, lebo tým zakývajú strach z novej situácie, neznalosť témy, neznalosť matérie. Iní tak robia, aby získali pozornosť, ktorú im inak nik nevenuje a toto robia aj tí, ktorí sú falošne “tichí”. Takto nesprávna komunikácia zjavuje, že človek svoju komunikáciu nemá pod kontrolou — že je ovládaný zlým duchom.

Jediný spôsob, ako zistiť, ako dobre komunikuješ, je založený na odpovedi, ktorú dostaneš od ostatných. Tu môžem znova svedčiť, že zlý komunikátor len zriedka odpovie, alebo odpovie zámerne vyhýbavo. Alebo zámerne mlčí, mysliac si, že nik nevidí, prečo to robí. V kurzoch sa ľudí často pýtam na pochopenie toho, čo som práve povedala, ale je až tragické, ako často auditórium mlčí. Ignoruje ma. Prečo? Dôvodov je veľa. Ale nepochopenie matérie to nie je. Prvým z nich je, že vo svojej mysli doslova zdeformovali/ prepísali Božie Slovo, ktoré práve počuli, na svoj hriešny obraz. Ak ľudia nie sú otvorení tomu, čo počúvajú vo svedomí, nezáleží na tom, ako dobre to vysvetlím, ani aké dobré sú moje úmysly. Nezáleží na tom, že im odkaz Boha komunikujem všetkými dostupnými prostriedkami a spôsobmi. A isto to nie je to v tom, že nie som dobrý komunikátor. Je to v ich nevere Bohu a ignorovaní mňa ako posla odkazu. Sú sebecky zameraní na svoje ego, a preto neschopní odpovedať, a iní neschopní čo i len počuť.

Ľudia, ktorí sú zamknutí znútra, sú síce schopní porozumieť doslovnému posolstvu, ktoré im odovzdávam, ale nie sú ochotní vyjsť zo seba a vstúpiť do vzťahu s Bohom, Ktorý k nim skrze náuku skutočne hovorí. Ja som len amplión. Ďalším dôvodom je nepočúvanie — namiesto aktívneho počúvania vedome v mysli deformujú odkaz na svoj obraz a podobu a výsledkom je zmätok, strach a preto mlčanie. Alebo hnev z usvedčenia, či skutočná hlúposť duše. Aj tieto sú sprevádzané mlčaním. A títo ľudia to vedia. Ale hoc nájdení, či usvedčení v tejto nekajúcnosti mysle a duše, vôbec nič s tým nerobia. A takto idú z kurzu do kurzu, vôbec nič sa skutočne nenaučiac. Výsledky sú naozaj smutné a alarmujúce, keďže takto zostávajú neplodní pre Boha, čo sa nedá skryť.

Ale ak je to v bežnej komunikácii s ľuďmi, ver mi, je na tebe, aby si svoj odkaz dal iným jasne a prijateľne. Ak to neurobíš, ak tvoju komunikáciu s inými v prvom rade ty sám nestrážiš, nemáš právo sťažovať sa na jej neprijatie u iných. Ako sa hovorí: “Nemému dieťaťu ani jeho vlastná matka nerozumie.”

Moja skúsenosť za roky výuky a komunikácie s dospelými je taká, že len ľudia, ktorí si skutočne roky pestujú démonov a poddávajú sa zlým duchom, nie sú schopní prijať komunikáciu a ani komunikovať. A kým sa svojich démonov nezbavia, ani nebudú. Zlí duchovia totiž akejkoľvek múdrosti, či správnemu prejavu človeka, bránia. S deťmi takúto skúsenosť nemám, tie komunikujú jasne, priamo a bez problému.

Takže je na každom z nás, aby sme zlepšili tú svoju komunikáciu. Tu je niekoľko bodov, ktoré ti pomôžu:

• Zameraj sa na odpoveď, ktorú dostávaš, aby si zhodnotili ako dobre komunikuješ. Stráž svoju dušu veľmi.
• Prevezmi zodpovednosť za to, že nedostaneš odpoveď, ktorú chceš v prípade, že si komunikoval zle.
• Uprav svoje správanie a komunikáciu podľa spätnej väzby a ROB TAK IHNEĎ.
• Opakuj predchádzajúce kroky, kým nedosiahneš požadovaný výsledok — svoju správnu komunikáciu.
• Buď zvedavý na toho druhého bez súdenia.
• Ak nemáš predsudky a si vždy dostatočne zvedavý na to, čo tvoj partner v debate povedal, požiadaj ho, aby objasnil, čo tým myslí. Uvidíš, že sa kvalita tvojho života drasticky zlepší. Bude menej hádok, ak vôbec nejaké a znížiš množstvo frustrácií, ktoré mnohé vzťahy trápia.

Život je o vzťahoch a skvelé vzťahy pochádzajú z jasnej a úprimnej komunikácie.