Dovoľ mi začať mojou obľúbenou piesňou Elánu. Úplne sa s týmto textom stotožňujem:

Pár priateľov, ktorých už dávno mám. Pár priateľov, s ktorými nie som sám.
Vždy voňajú človečinou, takých ľudí mám rád.

Pár správnych miest, kam sa vždy vrátim rád.
Rád dám sa zviesť ľuďmi čo chutia.
Správnou slinou, ľuďmi činov, človečinou dám sa zviesť.

Tam nikto pred nikým sa na nič netvári, dvere sú otvorené,
čisté sú slzy aj víno v pohári, všetko je dovolené.
Na mene nezáleží a ani na veku, nikto ti nepovie nie,
Tu váhu má len keď dáva človek človeku a každý to vie.

Iste, nie každý je v budovaní vzťahov “majstrom” od počiatku. Ani ja nie som. Ale aj tu som sama sebou – som to ja, nie moja kariaktúra. Nič nepredstieram, na nič sa nehrám, nikoho nevyužívam ani nezneužívam. Pozorujem, sledujem, všímam si, premýšľam, dávam a prijímam a znova pozorujem a premýšľam. Milujem, učím sa a rastiem aj tu a naozaj sa mi to páči. Užívam si život.

Problém nastane, ak túto schopnosť, s ktoru sa jednoznačne rodíme všetci – veď Boh nás povoláva aj povolal do spoločenstva svätých vo svetle a teda do priateľstva – človek sám nerozvíja. A izolácia je Satanovou vizitkou v živote človeka, nie Božou.

A preto každému, kto ten o problém má a naozaj túži dozrieť, a možno aj robiť pokánie za zo zanedbávania, či vyhýbania sa priateľstvám, ponúkam toto moje svedectvo. Mojím NAJLEPŠÍM a NAJVZÁCNEJŠÍM aj NAJVÄČŠÍM PRIATEĽOM je JEŽIŠ sám. A tu je čo ma o priateľstve aj o tom, akým priateľom je On aj ja, naučil:

Čo o priateľstve hovorí Boh v Biblii?

Poďme pekne od počiatku. Ako som už spomenula vyššie a celá Biblia to hovorí úplne všade, Boh nás stvoril, aby sme boli v spoločenstve. Stvoril nás, aby sme mali priateľov. Vieme, že „železo brúsi železo“ (Prís 27:17), a že „šnúru z troch prameňov nie je ľahké pretrhnúť“. (Kaz 4:12) Boh v celom písme ukazuje silu v jednote a vzťahoch, dokonca aj v tom, že On sám je v nás a že aj v manželstve je najpevnejšie puto práve v trojici: Boh, muž a žena. A môj manžel, ktorého mi On sám vybral, – nech je za to Boh zvelebený naveky – je v pravde po Bohu mojím najlepším priateľom na zemi.

Čo tým chcem povedať je, že izolácia u nás naozaj nemá miesto. Aj na čas modlitby sa nie izloujeme, ale oddeľujeme a to pre exkluzívny čas s Bohom, nie do samoty so svojím egom.

A to práve je vec, čo som vypozorovala u ľudí, ktorí nevedia byť priateľmi – že sa izolujú a stále sa „objímajú” len so svojím „živočíšnym ja”. Ale vieš, čo ti tu poviem? Že jedni to robia z pohodlnosti, iní zo zvyku, lebo sa to naučili – paradoxne – ako spôsob sebaobrany pred vzťahmi. A iní zo strachu o seba – sú mentálne a možno aj emocionálne v embryonálnom veku – nevyvinuli sa do zrelosti človeka, ktorým sú volaní byť. Preto sa izolujú. Never im, keď povedia, že sú radi sami – nie sú. Len sa so sebou – so svojím skutočným „ja” ešte nestretli, lebo sa ho boja. Sú nezrelí a nevidia, že z toho musia vyrásť.

Iste, izolácia sa môže niekedy cítiť pohodlnejšie, ale čo robí je, že nás len vystavuje viacerým príležitostiam na duchovný útok zo strany Nepriateľa našej spásy a jeho hord a odlúčenie sa od Boha. Všimni si len, ako ľahko takto nezrelí ničia vzťahy s inými, aj ako ľahko ich zneužívajú. A zbadáš, že je to pravda. Dovoľ mi preto parafrázovať slová posolstva knihy Kazateľ:

Kaz 4:12: “Sám o sebe si nechránený, človeče. Len s priateľom môžeš čeliť najhoršiemu.”

Je to pravda a fakt. Veď ak nám hoci len Boh sám nie je za Priateľa, naozaj sme vydaní na pospas diablovi aj jeho nástrojom. A Biblia to len dokazuje. Ale pozor! Boh tu nehovorí, že musíme mať v telefóne kilometre kontaktov, ktorým môžeme v kríze zavolať. Boh nás neučí hrať žiadneho „milionára”. Hovorí, že sa na Neho môžeme spoľahnúť (Prís 3:5) a že Mu môžeme dôverovať, že nám poskytne priateľov, ktorých potrebujeme, aj keď ich je, alebo bude len zopár. To stačí. A vieš prečo? Lebo Bohu ide o to, aby sme pochopili, že aj v priateľstve ide o kvalitu, nie kvantitu (Prís 18:24).

Prís 18:24: Slová ľudských úst sú hlboké vody; prameň múdrosti je tečúci potok.

Veda tiež podporuje to, čo Ježiš modeloval tým, že mal troch veľmi blízkych priateľov uprostred svojich dvanástich učeníkov, okrem nich ďalších sedemdesiatich a potom sa rozprával s davmi. A aj veda vo výskume ukazuje, že potrebujeme len asi 3-5 blízkych priateľov a zvyšok môžu tvoriť rôzne úrovne priateľstva, napríklad známosti. A poviem ti ešte, že ja si svojich priateľov volím sama a robím to na základe Božích rád.

Priatelia sa budujú navzájom

Toto je fakt, ktorý, ak si lenivý neprijmeš a žiadnych priateľov mať nebudeš. Od lenivých uteká každý a je to správne. A aj Boh to káže. Priateľstvo má duchovný úžitok a skutočne správny výraz jeho fungovania je  „vychovávanie“ alebo ak chceš, vzájomné budovanie sa. Prekvapený? Ale je to pravda. Budovať znamená vychovávať úplne všade v Písme. Verím, že mnohým teraz svitá na lepšie časy. A nehanbi sa priznať si, že si v tejto veci nevychovaný. Ani sa nehanbi vychovávať sa/ naprávať seba samého až do smrti.

Boží plán pre priateľstvo je, že si budeme navzájom slúžiť tým, že sa budeme navzájom pozdvihovať (1Sol 5:11). To ale znamená, že najprv sa musíš vo veci priateľstva pozdvihnúť, t. j. vychovať ty sám. Ak to rodičia zanedbali, či nedokázali, sprav to teraz ty a podľa vzoru Ježiš. Na čo čakáš? Kto sa nikdy v priateľstve sám nepozdvihol, nemôže pozdvihovať iných, lebo taký nie je blížnemu svedkom.

Toto môže vyzerať rozlične, podľa spôsobu, akým sa navzájom pozdvihujeme. Je to byť Ježišovými rukami a nohami, ústami aj hlasom. Niekedy aj finančne podporovať našich priateľov, venovať svoj čas, slobodne počúvať, prihovárať sa jeden za druhého a ešte oveľa viac. Je to dávať skutočného seba.

Priatelia nám umožňujú vidieť nás samých, iste, ale aj zažiť Boha úplne novým spôsobom. Pretože každý z nás dostáva iné dary (1Kor 12). Keď nimi slúžime, svojim priateľom tak zjavujeme viac o Ježišovi, teda ich aj takto a týmito spôsobmi budujeme.

Skús sa teraz zamyslieť, koľkými spôsobmi teba buduje tvoj priateľ a začni Bohu ďakovať, že Jeho plánom pre nás nikdy nebolo byť osamotený ako kôl v plote.

Prostredníctvom našich slov sa tiež môžeme navzájom budovať tým, že o niekom hovoríme Božiu pravdu. Myslím, že toto je jeden z najlepších spôsobov, ako ma podporili priatelia. A jeden z mojich obľúbených spôsobov, ako podporiť priateľov je – dávať im Božie Slovo.

Druhou stranou tejto mince je, že toto je nesmierne nevďačná služba. Prečo? Lebo ako svedčím aj inde, ľudia, ktorí sami priateľmi byť nevedia, alebo nechcú, nebudú chápať, ani chcieť pochopiť, nieto sa pýtať, prečo ich nerozmaznávaš, ale karháš, keď ich vidíš hrešiť, či pohoršovať – rozumej poškodzovať ostatných, alebo aj seba a nebodaj Božiu Cirkev. A tak o tebe budú hovoriť, že to ty „si tvrdý, nepríjemný, ostrý, že sa ťa boja, že nemáš srdce, atď.” – toto všetko na mňa naozaj hádzali a mnohí ešte aj dnes hádžu.

Zatiaľčo pravdou je, že sú to oni, ktorí sa ešte ani nevideli v zrkadle priateľstva a nechcú vyjsť zo svojho pohodlia izolácie a výhovoriek. Sú to oni, kto nemiluje ako je sám milovaný a nevie prijať blížneho takého aký je. Poviem ti rovno – nevšímaj si to. Ani ja si to nevšímam. Veď aj ak prebaľujeme bábo, nevšímame si smrad z plienky, ale to bábo.

Ďalší sa na teba budú sťažovať iným, budú iným hovoriť, že “to pre tvoje prísne slová sa cítia horšie ako predtým, že ich ubíjaš a bla-bla” – áno, budú ťa obviňovať z nešťastia ich života, či momentálneho nepríjemného pocitu, alebo aj ohovárať a osočovať. Budú ťa napádať ťa rovnako, ako to robili Izraeliti Mojžišovi  za to, že ich vyviedol z pohodlia ich izolácie v Egypte.

Takto budú rúcať vzťah s tebou. A ako nezrelé, malé deti ničia svoje priateľstvá vrieskaním a hádzaním sa na zem uprostred kolektívu v škôlke, tak to budú robiť aj tebe. Nie všetci, ale budú. A keď im to povieš, budú šokovaní. A tí nezrelí to aj potom „prišijú tebe”. Takto dokazujú, že sú nezrelí, že nevedia byť priateľmi, že vo veci priateľstva buď zaostali vo vývoji, alebo – nebodaj – prepadli zvodu diabla a stali sa jeho nástrojom skazy. Možno sú zlomyseľní a ani to netušia. Sú ako tí, o ktorých spieva Elán:

„Povedali mnohí. Že vraj pôjdu s nami. A teraz si hudú. V kútoch so svrčkami.”

A niekedy im budeš musieť povedať „zbohom”, aby ťa nenakazili svojou negativitou a zlobou. Aj takú skúsenosť mám. Ale pochop, že zakaždým, keď nám niekto v našom živote povie, že v nás vidí niečo, čo sme na sebe ešte nespoznali, alebo sa tomu vyhýbame, aby sme to nespoznali, aby sme sa tým nezaoberali, nás tým stavia naozaj vyššie. Pomáha nám. Predstav si to takto: predstav si, že stojíš na úpätí obrovského vrchu. Vidíš odtiaľ kadiaľ ísť? Nie, nevidíš. Ale keď ťa niekto postaví napríklad o pár metrov vyššie na vrch, – čo je dôvod, prečo ty sám pre lenivosť a neochotu prijať námahu výstupu hromžíš na priateľa – tu už vidíš do diaľky a vidíš horizont. Vidíš, KADIAĽ SA DÁ ísť. O tom je napomínanie priateľa. Ako spieva aj Elán:

„Len kamarát ti prihrávku vráti…”

Áno prihrávku – prihral si mu príležitosť robiť DOBRE a on ti ju takto vracia posunom teba VPRED. Verím prísloviu, že „Akých máš aj priateľov, taký si sám.” Je to pravda a dvojsečný meč v jednom. Ale pomáha to postaviť sa na vlastné nohy a byť osobne zodpovedný za svoje vzťahy, aj priateľstvá. A najlepšie na tom je, že Božie Slovo samo v sebe a potom aj naše – a zdôrazňujem úprimné slová – sú jednou z najväčších príležitostí pozdvihnúť iných v ich identite v Kristovi a záujme Božieho Kráľovstva (Ef 4:29). Nenechaj si to ujsť!

Priateľstvo je flexibilné

Keď som odchádzala z domu do cudziny, nemohla som si pomôcť, ale cítila som naozaj trocha smútok a zároveň veľkú úľavu. Až vtedy som pochopila odkaz Boha, že v komunite, kde som dovtedy bola, mám byť len do času, kým mi On povie pohnúť sa VPRED. Ten čas bol tu. Áno, cítila som smútok zo zrád tých, ktorí sa tvárili, že boli priateľmi a vlastne sa ma celé roky len snažili využívať. Ale vedela som, že zostať by znamenalo stratiť Ježišov smer a blízkosť a tušila som, že za tou Jeho výzvou bolo oveľa viac. Ja som chcela JEHO. Na druhej strane som chápala, že to všetko mi vlastne len pomohlo spraviť to najsprávnejšie rozhodnutie pre Neho a tým aj nové priateľstvá, a nové vzťahy, a nové výzvy. Bol čas rásť a posúvať sa smerom do Božieho Kráľovstva. A toto dobrodružstvo s Ježišom som sí nechcela nechať ujsť. Ja Boha naozaj milujem. Všetko s Ním si užívam.

V tom momente som však pochopila niečo aj o sebe: že sa naozaj nových vecí nebojím, ani sa im nevyhýbam. Že ich vítam. Teším sa na ne ako novú výzvu, možnosť, dar aj prekvapenie s vedomím. A že si uvedomujem, že to bude vyžadovať svoj diel práce aj odo mňa. A že som povinná priniesť takúto skúsenosť svojmu synovi. Pochopila som, že som slobodná. A práce som sa nebála nikdy.

Nie som sentimentálna ani precitlivelá – nech za to Boh žehná mojich rodičov, že ma pred touto pliagou chránili a strážili veľmi prísnou výchovou! A poviem priamo, že sentimentálny a precitlivelý druh prejavu človeka ma odpudzuje, lebo smrdí telesnosťou, ktorá je odporná Bohu a odporuje Jeho Duchu.

Ale páči sa mi príbeh o Dávidovi a Jonatánovi. Tí dvaja mali naozaj hlboké priateľstvo a nakoniec ich životné okolnosti tiež prinútili rozísť sa. Vďaka Božej láskavosti sa ešte raz videli, aj keď sa zdalo, že keď sa rozídu, možno sa už nikdy neuvidia. Celý tento príbeh je epický príbeh o priateľstve uprostred skutočne ťažkých časov (1Sam 18). Z takých pasáží sa dá načerpať na celý život, ale musia byť pochopené a poňaté v duchu Pravdy, nie sentimentálne. Prirodzene, že Dávid a Jonatán boli hlboko sklamaní, keď sa museli rozlúčiť. Ale robili, čo sa od nich vyžadovalo – boli poslušní Bohu. A Dávid Boha miloval a takíto mňa priťahujú ako magnet.

Všetci zažijeme ťažkosti, sklamanie a narušenia našich priateľstiev. Aj keď niekedy prichádzajú z vonkajších okolností ako v tomto príbehu. Ale Božia vízia priateľstva je flexibilná. On nás nenechá nikde sedieť ako buchty na peci. On sám taký nie je. Nie je nám súdené držať sa príliš pevne priateľov, ktorých sme si na určitý čas vážili, ak to znamená stratiť večnosť, či zaostať, keď nás Boh volá, aby sme odišli.

Preto je jedným z titulov Boha Yehova-Yireh (Boh, ktorý sa stará) a môžeme sa na Neho spoľahnúť, že nám poskytne tie správne vzťahy pre každý čas. A preto tým, ktorí sú tu nezrelí, izolovaní, alebo si namýšľajú, že sú priateľmi „ublížení“ odkazujem toto:

Ž 68:6: Boh presídľuje osamotených do rodiny;
On vyvádza väzňov;
ale rebeli bývajú v suchej zemi.

A toto je pravda: Bez priateľov nie si preto, lebo oni sú tvrdí, prísni, či zlí. Ak si bez nich a pritom si uprostred Božej rodiny, je to preto, že si rebel – lebo si sa vzbúril príkazu rásť a budovať seba samého na presvätej viere v Krista – zanedbávaš svoj vzťah s Ježišom a nebuduješ ani vzťahy s Bratmi. Veď prene to hovorí verš vyššie. Preto poslúchni Boha a rob čo hovorí. A na adresu môjho napomínania a karhania – ak si v mojej blízkosti, si uvedom túto pravdu:

1Sol 5:11: Preto posilňujte a povzbudzujte, budujte jeden druhého, ako to skutočne robíte.

To toto robím, nie čo sa tebe vidí.