Samoštúdium Slova

Aj keď dobre vedia, že žiaden Syn v Dome nášho Otca – Ježiša Krista – neostáva neučený (viď Jn 8,34-35), chcieť dostávať hotové zdarma, bez akejkoľvek osobnej námahy, či práce so Slovom a čo najskôr, je im bližšie a milšie, než zomierať svojmu egoizmu a pohanstvu (rozumej telesnosti). Takéto správanie je tu dôkazom ich ešte stále zotročeného svedomia a vedomia (mentality). Neuvedomujú si ani svoje modlárske (sebecké) zmýšľanie a tým hriech odmietania Krista – Slova večného života, ani nebezpečenstvo takého konania pre ich dočasný, aj večný život, ani pohoršenie, ktoré tým dávajú okoliu. A pre nekajúcnosť z takého zmýšľania ťažko prijímajú aj Boží príkaz samoštúdia Božieho Slova. Áno, Boží príkaz.

Ak si totiž skutočne veriaci v Krista, potom do hĺbky poznáš aj 4.kapitolu knihy Príslovia a vieš, o čom hovorí. Osobné ponáranie sa do Písma – my to nazývame samoštúdium Písma – je príkazom pre všetkých veriacich v Krista. Ale pre plne znovuzrodených je právom a výsadou s prisľúbením, čo dokazujú aj mnohé žalmy a iné knihy Písma. Vysvetlím na jednoduchom príklade:

Poriadok nášho spoločenského života je usporiadaný tak, že pre dosiahnutie istých hodnôt, či pozícií aj každého zamestnania, sa musí každý človek – a to odmalička – najprv pripraviť náukou – štúdiom istých vecí, je tak? Primerane veku a schopnostiam je teda náuka povinná pre každého občana v krajine, však? Veď ani len dieťa nám neprijmú do školy, ak predtým neabsolvovalo základnú výuku v materskej škole. V telesnom svete teda všetci uznávajú aj zachovávajú, rozumej dobrovoľne sa účastnia vzdelania, lebo chápu jeho potrebu aj nevyhnutnosť.  A aby sme sa dostali na ono vytúžené miesto na výslní ľudskej spoločnosti, musíme prechádzať aj skúškami a to zo VŠETKÝCH predmetov, ktoré nás v škole vyučovali, je tak? To logicky znamená, že si pred každou skúškou a z každého predmetu, a niektorí až do odpadnutia OPAKUJÚ náuku oného predmetu, však?

Ale čo sa týka Boha a Jeho náuky pre skutočný a trvalý úspech života a jeho večnosť, tu už odmietame nielen skúšky života, počas ktorých reptáme, šomreme, sťažujeme sa a nadávame a rúhame sa aj Bohu, ale odmietame aj samotnú náuku. Takí sme my “múdri”.  A túto našu pohanskú “múdrosť” – túto deštruktívnu odbojnosť a nerozumnosť – odovzdávame našim deťom osobným príkladom. MY- rodičia. Našiel si sa? Rob pokánie a Pán ti pomôže a pozdvihne ťa na úroveň, ktorú pre teba a tvoje potomstvo pripravil.

Uvedom si, brat, sestra, že Boh, ktorý stvoril zem a Ktorému patrí aj celá ľudská spoločnosť, so všetkým jej zriadením a poriadkom, má, čoby Najvyšší, Stvoriteľ, Autor a Majiteľ celého svojho stvorenia to najvyššie a zvrchované právo prikázať nám – svojim stvoreniam – učenie sa múdrosti.  Veď ktorého syna by Otec nevychovával? A vieme, že bez výchovy ostávajú len nemanželské deti, však? (dôkaz Hebr 12,8).

Preto nám Ježiš a naozaj na mnohých miestach, prikázal pamätať, rozumej OPAKOVAŤ SI –  náuku Jeho predmetov – pamätať na Jeho diela spásy, oslobodenia a záchrany Jeho ľudu z konkrétnych problémov. Prečo? Lebo v týchto špecifických predmetoch – kapitolách Písma zjavujúcich konkrétne riešenia konkrétnych problémov –  je nám daná dokonalá a efektívna náuka pre skutočne úspešný život a pre dosiahnutie Bohom zamýšľanej hojnosti života pre nás. A pamätaj, že Boh nám nedáva ako dáva svet. Boh nie je ani skúpy ani malicherný, ale nekonečne štedrý DARCA, ktorý miluje dávať. Svet takým nikdy nebol a nebude.

A práve preto, DNES, keď počuješ Jeho hlas, nezatvrdzuj si srdce, ale poslúchni príkaz a prijmi učenie nášho Otca Ježiša. Ak chceš, aj formou štúdia kurzov HZP. A opakuj si ju viac, než predmety svetského učenia, aby si v skúškach života dokázal použiť Božiu náuku s mocou a žil ustavičný sobotný odpočinok od starostí a námahy pohanského spôsobu života. Veď hľa, ako Pán hľadí, pozoruje a pozná každého, kto si obľúbil samoštúdium Písma:

Veľké sú diela Pánove; sú vyhľadávané a je o nich premýšľané všetkými, čo majú v nich záľubu. (Ž 111,2)