Stať sa Zdravým

Ako moli Jakub a Ezau skončiť tak odlišne? Tí istí rodičia, rovnaká výchova, rovnaké materské mlieko, a predsa sa navzájom tak drasticky líšia, že sa stávajú paradigmou všetkých literárnych správ o „zlom dvojčati“.

V skutočnosti poskytujú metaforu nekonečného zápasu v každom z nás: Božský Jakub a jeho túžba po duchovnosti vs. pudový Ezau s jeho neukojiteľnou túžbou po sebauspokojení.

Pohľad na ich životy. Ezau sa narodil červený a chlpatý ako dospelý, a tak zostáva: Edom – červený, intenzívny, hnaný, násilný. Odo dňa svojho narodenia sa vidí ako statický výtvor; taký je a taký bude, kým nezomrie. Nevidí dôvod riešiť veci s bratom, oslovovať „druhú stranu“. Je to jednoducho Ezau.

Aj Jakub sa rodí so svojimi problémami. Nesmelý, knihomoľ, mamkin chlapec. Napriek tomu je ochotný uznať a konfrontovať Ezaua. Oblečie sa do Ezauovho rúcha a povie otcovi, že bude loviť mäso. Jakub hľadí Ezauovi do očí.

Je to strašidelné. Môže sa niekto obliecť ako Ezau a nestať sa Ezauom?

Jakub uspeje, zapôsobí na svojho otca natoľko, že si zabezpečí požehnanie, a potom zostane sám, aby sa vysporiadal so svojím novo nájdeným ja, aby ho priviedol do drsného sveta mimo stanu, kde sa Ezau cíti pohodlne. Roky trávi ako pastier v Labanovom dome. Darí sa mu, napriek nerovnostiam na ceste. Nakoniec je dostatočne zmocnený stretnúť sa s bratom, ktorého sa kedysi bál.

Všetci máme svoje problémy, svoje miesta, kam by sme radšej nešli. Najjednoduchšie je nechať spiacich psov ležať, nechať ich len tak. Odkrývanie rán akoby len vyvolávalo bolestivé pocity.

Ak však neriešime naše problémy, jednoducho sa unášame ďalej. Ak nebudeme bojovať proti Ezauovi, staneme sa Ezauom.

V tom bol medzi nimi rozdiel. Jakub a Ezau mali každý svoju „druhú stranu“; Jakub bol ochotný uznať svoje a vyrovnať sa s tým, zatiaľ čo Ezau sa rozhodol to ignorovať.

Máme na výber. Ako Boh povedal Rebeke, keď bola tehotná s dvojčatami: „Dve vládnuce sily sú v tebe; keď jedna vstane, druhá padne“ (Gn 25:23). Ak sa rozhodneme rozkolísať loď, môžeme dospieť cez naše zápasy, vyjsť silnejší. Ak zametieme protichodné sily v nás pod koberec, budú sa hromadiť, kým o ne nezakopneme.

Všetci sme tam boli – niečo sa hovorí a je trápne ticho. Máme na výber: Môžeme to osloviť ako Jakub, alebo na to rezignovať ako Ezau.

Keď ideme tam, kam sa najviac bojíme vkročiť, vychádzame z druhej strany ako „Izrael“ – bojovali sme a uspeli sme. Ako hovorí porazený anjel Jakubovi Gn 32:29):

„Tvoje meno už nebude Jakub, ale Izrael, pretože máš rozkazovaciu moc u anjela Boha a u ľudí a zvíťazil si. “

Buďme Jakub, nie Ezau.