Účel listu

Ako malý chlapec chodil istý rabín so svojím otcom na prechádzky do lesa. Raz, keď sa rozprávali, chlapec neprítomne odtrhol list zo stromu a začal ho drviť medzi prstami.

Jeho otec videl, čo jeho syn robí, ale hovoril ďalej. Hovoril o svojom učiteľovi, ktorý učil, ako sa každý list, ktorý fúka vo vetre – pohybuje doprava a potom doľava, ako a kedy padá a kam padá – každý pohyb počas jeho trvania existencie podlieha podrobnému dohľadu Všemohúceho.

Starosť, akú má Stvoriteľ o každú vec, vysvetlil jeho otec, je Božia iskra, ktorá udržuje jej existenciu. Všetko má Boží účel, všetko sa týka konečného cieľa celého vesmíru.

“A teraz,” jemne ho pokáral otec, “pozri, ako si tak neprítomne zaobchádzal s výtvorom Všemohúceho.”

„Vytvoril to s úmyslom a dal tomu svoju iskru! List má svoje vlastné ja a svoj vlastný život! A teraz mi povedz, v čom je „ja som“ listu menej ako tvoje vlastné „ja som“?