Vstup do Kráľovstva Zvrchovaného Boha

Apoštol Peter ukazuje, že to znamená a kladie predovšetkým veľkú duchovnú zodpovednosť na tých, ktorí sú požehnaní Jeho povolaním:

2Pt 3:17-18: Vy preto, priatelia, vediac to vopred, dávajte si pozor, aby ste previnením bezbožných neboli odvedení a aby ste neodpadli od svojho pevného základu. Ale vzrastajte v nezaslúženej Milosti Láskavosti a Poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu buď sláva teraz a až do dňa večnosti. Amen.

To, že Boh v tomto čase nepovoláva mnohých na spásu, sa na prvý pohľad zdá byť nespravodlivé, ale to v žiadnom prípade neznamená, že sú odsúdení na Ohnivé jazero a navždy stratení, pretože Boh nechce, aby niekto zahynul (verš 9). Tým Boh jasne vyjadruje svoju túžbu, aby sa o spásu usilovali VŠETCI. Učí nás však poznať spoznať ten “náš čas” povolania. Boh každého povoláva v čase, keď je to pre nás dôležité a nik z nás to nemôže ovplyvniť. Ale zaostať v momente, keď som povolaný, je hazard s vlastnou večnosťou.

Z nášho poznania o Ňom by sme mali vedieť, že Boh pracuje na tom, po čom túži tak, ako to nedokáže žiadna iná bytosť. Preto sa dobre zamysli, či si náhodou už nebol Bohom povolaný a či si náhodou nezanedbal onen moment “DNES”, keď počuješ Jeho hlas. Mnohí sú skutočne povolávaní už dnes, ďalší budú neskôr – ako robotníci, o ktorých učil Ježiš: jedných zavolal ráno, iných na poludnie atď. Uvedom si, že Boh každého volá v presnom čase, ktorý ustanovil On sám. Nepríde sa nás pýtať, či nám to vyhovuje. Ale ak robotníci odmietnu pozvanie vo svojom čase, vzhľadom na dramatické, prorocké udalosti, ktoré sú pred nami a ktoré ľudstvo doslova zredukujú na hŕstku, druhú šancu vstúpiť do Zasľúbenej Zeme už dostať nikdy nemusia.

Hebr 4,1-2: Kráčajme teda v Božej bázni, a bojme sa, aby zatiaľčo trvá prisľúbenie o vstupe do Pánovho odpočinku, že ho ktokoľvek z vás nedosiahol. Pretože nám sa skutočne hlásalo Evanjelium o Vykúpení, tak ako aj im; ale kázané Božie Slovo tejto generácii neosožilo, pretože jeho počutie nevytvorilo zväzok jednoty spolu s vierou. 

Azda najťažšie pre nás je udržať sa na správnej ceste duchovne. Odchýliť sa od cesty do Božieho Kráľovstva nie je také ťažké, a ono odchýlenie znamená pre nás neustále nebezpečenstvo. Božia skúsenosť s Izraelom ukazuje, že celá generácia zomrela na púšti, čo je strašné svedectvo! Prehľad o správaní Synov Izraela ukazuje, že hoci spočiatku sľúbili, že budú poslúchať všetko, čo im Boh prikázal, ich viera časom zakolísala a rozhodli sa neísť do Zasľúbenej Zeme.

Aké mocné je toto varovanie pre nás, ktorí máme oči otvorené a berieme Božie Slovo vážne! Z Nového Zákona sa dá povedať, že mnohí z nás nevstúpia do Božieho Kráľovstva, pretože tak ako Izrael, aj dnes väčšina premrhá svoju šancu. Nevaruje Ježiš, že spasení budú iba tí, ktorí vydržia až do konca? Nevaruje Peter, že aj spravodliví sú sotva spasení? Nevaruje nás Ježiš, že široká cesta nenávisti k sebazapieraniu a disciplíne pre Krista vedie do záhuby a mnohí po nej kráčajú? 

Namiesto toho, aby nás to vystrašilo, by nás to malo zapáliť pre Boha, zobudiť naše duše, aby sme pokračovali!

Boh nás nenechal samých. Ale nikomu nikdy nesľúbil, že za ním bude čakať. Boh nečaká na nikoho. Volá nás nasledovať Ho.

Ten, kto nás vyslobodí z nášho otroctva a postaví nás na cestu do Jeho Kráľovstva, nás tiež uschopňuje a zmocňuje, aby sme to dosiahli. Dáva nám dary a prístup k Nemu, aby sme dostali pomoc v čase núdze (Rim 5:1-2). Tento prístup prostredníctvom rozhovorov s Ním (ty to voláš modlitba) je bezpochyby jedným z najväčších darov, ktoré ľudskej bytosti môže dať. Umožňuje nám vstúpiť do samotnej prítomnosti zvrchovaného Stvoriteľa a Pána všetkého, v ktorom je všetka múdrosť, sila a láska. Dokáže pre nás urobiť oveľa viac, než by nás vôbec napadlo žiadať.

Apoštol Ján píše: “A toto je dôvera, ktorú máme s Ním, že ak sa modlíme a prosíme o čokoľvek podľa Jeho vôle, On nás počuje. A ak vieme, že nás počuje, čokoľvek prosíme, vieme, že o čo sme žiadali, nám bude dané.“ (1Jn 5:14-15). Bežné – ale len čiastočne správne – je zmýšľanie o modlitbe, že jej účelom je získať veci od Boha a zmeniť Jeho názor na priebeh udalostí. Ján však hovorí: ak prosíme podľa Jeho vôle, On počuje.. Je smutné, že druhú časť Jánovho odkazu väčšina nepochopila, alebo neprijala, lebo naozaj neprosia podľa Otcovej vôle. Majú iného otca (viď Jn 8,44-45).

Ježiš v Matúšovi hovorí: “Nebuďte teda ako pokrytci. Lebo váš Otec vie, čo potrebujete, skôr ako by ste Ho prosili.” Tento verš vedie k vzorovej modlitbe, ktorá naznačuje, že by sme sa nemali modliť a pritom zmýšľať, že to my Bohu prinášame niečo nové. Tiež nás učí, že účelom modlitby nie je súťažiť s Bobohom a zvíťaziť, aby som dostal, čo žiadam. Rozhovor s Bohom má za cieľ pomôcť mi uchopiť Jeho ochotu pomôcť mi smerom k Jeho perspektíve, naplneniu Jeho predsavzatia a vstupu do Jeho Kráľovstva. Celkový dôraz v našich žiadostiach teda musí byť naklonený Jeho zámeru a vôli.

Odpovedz si sám: Zaujíma ma vôbec Jeho vôľa a zámer so mnou? Zaujíma ma, aký život mi prirpavil Boh už tu na zemi a ešte vo večnosti? Usilujem sa poznať Jeho zámer s mojím životom? Alebo radšej, i keď nepohodlne zotrvávam vo svojej telesnej predstave o prosperite a úspechu môjho života? Nik z nás nie je sám strojcom svojho šťastia. Ale každý z nás sa môže stať spolustrojcom svojho šťastia. Stačí nakloniť ucho k Božej múdrosti a počúvať.

Boh nás na našu Cestu chce vybaviť tým najlepším a najmocnejším. Dovolíš Mu to? Ak chceš úprimne skoncovať so životom trápenia, nevedomosti a súženia a túžiš po tom skutočnom, ponúkam ti započúvať sa do Božej múdrosti, ktorá je osviežujúca, oslobodzujúca a skutočne mocná aj štedrá pre každého z nás.