Vyvolení z Milosti

Preto v Písme čítame:

Gn 21:4; Abrahám obrezal Izáka, svojho syna, keď mal osem dní.

Tento verš je oveľa väčší a hlbší, než sa na prvý pohľad zdá. Zjavuje odvekú pravdu, že Kristovými sa nestávame žiadnou racionálnou voľbou, ani ľudským rituálom, ale IBA Bohom prikázaným ZNOVUZRODENÍM.

Keď sme sa znova narodili, narodili sme sa do životného poslania, ktoré sme si my sami nevybrali. Boh sám si nás vybral a my iba odpovedáme na Jeho lásku a volanie. Vstup človeka do Krista sa vôbec nedeje spoôsobom, aký vidíme vo falošných kultoch – nestane sa tak preto, lebo nám to niekto nanútil, kým sme boli nemluvňatá. Ani preto, že sme, nepoznajúc Boha osobne, uverili emocionálnym, či rozumovým zdôvodneniam iných. Nestane sa tak ani rozumovým, t.j.logickým prijatím viery.

Vstup do Božej rodiny je možný len znovuzrodením a to znamená naše skutočné NOVÉ, duchovné narodenie – narodenie z Boha. Presne tak to prikázal a učil Jediný a pravý Boh, Ježiš Kristus (viď Jn 3:3.5).

Tí, ktorí sa pridávajú k pravým Kresťanom, tak robia preto, že ich niečo tajomné poháňa zvnútra. Nie sú to dôvody a racionalizácia. Tí, ktorí sú skutočne povolaní, sa Kresťanmi stávajú pre volanie z hĺbky v nich samých. A preto je také vzácne byť Kresťanom, byť Kristovým, t.j. Božím.

Ak by sme boli Kresťanmi výberom svojich vlastných myslí a sŕdc, také kresťanstvo (rozumej spoločenská kultúra s menom Krista v názve) dostalo len tak ďaleko, ako to dokáže naša myseľ a srdce nespasených ľudí. Presne to dnes vidíme vo falošnom kulte a pseudo-cirkvách, ktoré zneužívajú meno Ježiš. Zostali by sme obmedzení svojimi vlastnými koncepciami, t.j. márnymi predstavami úbohých, hriešnych, smrteľných tvorov, ktorí sa po smrti túžia vzniesť nahor k oblohe za svojím nekonečným Stvoriteľom.

Ale čo sa týka pravého povolania Ježišom Kristom, tu naša myseľ a srdce nemajú na výber. Boli sme stvorení tak, aby sme boli jedno s Kristom, aby sme Ním boli vedení úplne v každej oblasti života. Je to On, kto siahne nadol, vyberie si nás a “prepína vypínačom” v našom jadre a postupne nás mení z telesne zmýšľajúcich a rozumom znepriatelených Bohu, na zamilovaných do Krista, pokorne chodiacich so svojím Bohom.

A je to božská a večná, Božia duša v nás, ktorá opätuje a odpovedá na Jeho výber. Bez akéhokoľvek dôvodu. Aby naše puto presahovalo rozum a čas, je naša Cesta na orlích krídlach a náš osud za hviezdami.

Sme Kristovi a Kristus je náš a nič – dokonca ani naša vlastná myseľ a srdce – sa medzi nás nemôže dostať.