Z Generácie na Generáciu

Na začiatku biblickej pasáže zvanej Emor, kde Biblia učí, že Kňaz sa nesmie poškvrniť, verš uvádza:

Lv 21:1: Hovor s Kňazmi… a povedz im.

Tieto dva výrazy „hovoriť“ a „povedať“ nás učia, že starším ľuďom je zakázané poškvrňovať maloletých a dávať im zakázané veci. Boh to povedal v čase, keď ešte žiadneho štátneho náboženstva ako je katolicizmus, či ekumenizmus nebolo, hoci Babylonská mystická škola čarodejnícvta a veštectva už pôsobila po celom Strednom východe, aj v Egypte.

Povedala som, že v tom čase katolicizmu, ani ekumenizmu nebolo? Áno. Ale Boh už Svojmu ľudu hovoril. Znamená to teda, že katolicizmus a následný ekumenizmus nemajú pôvod v Bohu, – že nie sú Božie? Áno. Presne to to znamená. Všetky izmy totiž zjavujú schizmy – rozdelenie vo svojej podstate, t.j.oddelenie od Boha. A Boh nie je rozdelený, ani Jeho Telo – Cirkev Novej Zmluvy nie je ani rozdelená, ani roztrieštená na stovky “údajne kresťanských spoločenstiev.”

Aké vážne je toto prikázanie práve dnes, keď dospelí poškvrňujú maloletých zákonom nútenej náuky sexuálnej zvrátenosti a nemorálnosti, netreba nikomu zvlášť pripomínať ani zdôrazňovať. A všetci cirkevní predstavitelia ekumenizmu bezbožne mlčia a zapierajú Boha a zrádzajú blížnych vo všetkých pádoch. Takéto zákony sú totiž súčasťou Babylonskej Mystickej školy a Rímsky katolicizmus stojí na zákone SUI IURIS, nie Božom. A všetky ostatné, tzv. východné vetvy katolicizmu, sú jeho obdobou.

Dôvod, prečo je starším jednotlivcom zakázané poškvrňovať maloletých a dávať im Bohom zakázané veci je ten, že medzi staršími a maloletými existuje určitý vzťah. Boh by dospelým nedával prikázania o ľuďoch, s ktorými nemajú absolútne žiadne spojenie.

Vynára sa nasledujúca otázka: K týmto maloletým patria dokonca aj malé deti, ktoré vôbec nie sú schopné racionálneho uvažovania. Aké spojenie je teda možné medzi týmito dospelými a týmito deťmi, že sú kvôli tomu starší ľudia vopred varovaní s ohľadom na maličkých?

V skutočnosti medzi nimi skutočne existuje veľmi veľké a vnútorné spojenie – základný aspekt ich viery, niečo, v čom sú si všetci pred Bohom úplne rovní.

Analógiu k mnohým záležitostiam svätosti možno vyvodiť z fyzického. Aj tu nachádzame v súvislosti s aspektom ľudského života – niečo podobné vyššie uvedenému – pokiaľ ide o podstatný aspekt bytia nažive, neexistuje rozdiel medzi dospelým a dieťaťom.

Rozdiel, ktorý medzi nimi existuje, sa týka len stupňa prejavu životnej sily v jednotlivcovi, stupňa jeho zjavenia. Ako keď vidíme zjavný rozdiel medzi dospelým a dieťaťom. Lebo tento zjavený stupeň životnej sily sa oblieka vnútornejším spôsobom podľa tela, ktoré oživuje. Tento rozdiel medzi stupňami zjaveného prejavu platí aj pre množstvo zjaveného života, vložené do jednotlivých končatín a orgánov v samotnom človeku. Preto aj Apoštol Pavol píše: “Kým som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, správal som sa ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.”

Podstatný aspekt života, to, čo nie je vymedzené telom, ktoré oživuje, je však vo všetkých ľuďoch rovnaký. Tak ako je nesprávne tvrdiť, že jeden telesný orgán je v podstate živší ako druhý, tak isto to platí aj o tvrdení, že jeden človek je vo svojej podstate živší ako druhý.

A tak ako je to s ohľadom na fyzický život vo všeobecnosti, tak aj s ohľadom na život Božej duše každého jedného Veriaceho, duše zodpovednej za pravé Kresťanstvo: Rozdiely, ktoré existujú medzi dvoma veriacimi, sú len rozdiely, ktoré sa vzťahujú na ich zjavené zmysly a sily; podstatný aspekt viery je však vo všetkých rovnaký.

Podľa vyššie uvedeného tiež pochopíme, prečo je výstraha o zodpovednosti dospelých za deti uvedené takto: „Upozorniť dospelých na maloletých.“ Logicky by bolo rozumnejšie povedať: „Dospelým je to zakázané…“:

Keď dospelí nie sú oddelenými entitami sami pre seba, ale skôr sú oddaní aj mladým, poskytujúc im všetky ich fyzické a duchovné potreby, bude to na druhej strane poskytovať dodatočnú mieru rastu a povznesenia aj u dospelých. V čase dávania mladým tak budú aj sami prijímať.

Pokiaľ sú dospelí vzdialení od ostatných (odmeraní) a sú spokojní vo svojej predtým dosiahnutej pozícii, potom, napriek tomu, že Biblia ich uznáva ako dospelých a osoby, ktoré dosiahli výrazný stupeň zrelosti, ich zrelosť je značne obmedzená – siaha len do stupňa rozvoja ich zjavených síl a potenciálu.

Keď však opustia svoj pohodlný spôsob života a začnú sa “dávať” neplnoletým, tým, ktorí sú na nižšej úrovni ako oni sami, potom sú požehnaní odhalením ich podstaty – toho stupňa, ktorý je rovnaký u všetkých Veriacich, dospelých a maloletých. A to je vo všeobecnosti vznešenejšie ako ich zjavené sily duše.

Preto je použitý výraz „varovať “, pretože tento výraz znamená nielen varovať, ale aj žiariť a osvecovať.  Tým, že sa venujú mladým, dospelí dostávajú nekonečne väčšiu dávku Božieho poznania ako učiť.