Žiarivá tvár

Tú Mojžiš rozbil, keď videl Židov uctievať Zlaté teľa. Mojžišov dlhý pobyt v Božej prítomnosti zanechal na jeho tele trvalý znak: jeho tvár vyžarovala svetlo.

Ex 34:29: Mojžiš nevedel, že pokožka jeho tváre sa rozžiarila.

Sám Boh vytesal prvú sadu dosiek zo skál na vrchu Sinaj, zatiaľ čo druhé dosky vytesal Mojžiš. Napriek tomu to bolo konkrétne po prijatí druhej sady tabúľ, a nie prvej, že Mojžišova tvár zažiarila.

Je to preto, že keď nám je niečo dané od Boha bez toho, aby sme si to zaslúžili, nepreniká to do našej bytosti. Ako v tom prísloví, ktoré hovorí: “Ľahko prišlo – ľahko odišlo.” Nie je teda náhoda, že prvé tabule boli rozbité, zatiaľ čo druhé nikdy neboli. A iste, má to aj iný význam. Keď na niečom pracujeme, môže nám to zostať natrvalo; niečo, čo dostane nezaslúžene, možno ľahšie stratiť.

Pretože Mojžiš vytesal druhé tabule sám, svätosť Slova, ktoré do nich vrýval mohla preniknúť do jeho fyzického tela, a preto jeho tvár žiarila. Podobne úsilie, ktoré vynakladáme na štúdium Biblie a plnenie Božích prikázaní, zušľachťuje dokonca aj naše fyzické telá. Ak sa namáhame natoľko, že do nás prenikne Sväté Slovo, naše tváre sa rozžiaria.