Zmestí sa Štvorec do Kruhu?

23 NOVEMBRA 2022
Koľké devy túžia byť modelkami. Uvedomujú si však, že aj keby schudli potrebné kilá, nedokázali by vyrásť o potrebný centimeter vyššie. Aj ich tváram, hoci nápadným a možno exotickým, chýba symetria, ktorá dnes definuje konvenčnú krásu.

O mne zasa zvykli niektorí tvrdiť, že len Satan pozná Bibliu tak dobre ako ja a že modlitba s Božím Slovom, za ktorú ja Bohu vďačím, je neprijateľná. O tebe možno tvrdili niečo iné. Všetko len preto, že títo ľudia nezniesli nekonvenčný, alebo im nepodobný spôsob života, modlitby, či lásky k Bohu.

Naša spoločnosť je plná škatúľ a konformných vlastností potrebných na dosiahnutie konkrétnych ideálov. Existuje ideálna verzia krásy. . . ideálna verzia úspechu. . . ideálny študent. . . ideálny veriaci . . . ideálny kandidát pre ideálnu kariéru. . . dokonca aj ideálny boh.

Niekedy sa nám môže zdať, že na to, aby sme uspeli aj v živote viery, potrebujeme mať špecifické, priamočiare typy charakteristík. Aby sme mohli dosiahnuť veľkosť, nepotrebujeme byť „duchovným“ človekom, ktorý rád študuje, modlí sa a medituje? Nepotrebujeme byť aj my komunitne zmýšľajúci a štedrí?

Ale čo tí z nás, ktorí prirodzene nemajú tieto požadované vlastnosti? Čo ak máme svojráznu osobnosť alebo jedinečnú povahu, ktorá nie je univerzálna? Čo ak sme “iní”, či “extra”, lebo Boh sám chce, aby sme takí boli?

Nie je práve táto inakosť dôvodom, prečo Boh zakazuje kastráciu zvierat? A nie je prispôsobovanie sa konvenciám kastráciou ducha? Boh nás vedie zamyslieť sa, čo teba robí “tebou” a mňa “mnou”? Veď Ježiš sám nás učí vylúčiť len hriech, Zlého, a všetko, čo ľudí rozdeľuje a čo nás od Neho oddeľuje. Ale nikdy nie talent, ktorý nám On sám dal. Aj náš charakter je talent.

Pasáž Písma, zvaná Generácie, sa začína vetou: „Toto sú pokolenia Izáka, syna Abrahámovho – Abrahám splodil Izáka.

Izák údajne vyzeral presne ako Abrahám. Je to pozoruhodné, pretože naše črty a výrazy vo všeobecnosti odrážajú našu osobnosť, ale povahovo bol Izák takmer diametrálne odlišný od svojho otca. Abrahám bol dokonalým extrovertom bez zábran, vášnivo prekypujúci benevolenciou a viedol celoživotnú kampaň za sociálnu spravodlivosť. Na druhej strane Izák bol definitívny introvert, jemná duša, ktorá mala bohatý, ale zdržanlivý vnútorný život a trávila čas hlbším ponorením sa do svojej reality.

Naši prví dvaja patriarchovia boli takmer polárnymi protikladmi v osobnosti a životných snahách. A predsa sa obaja vo svojich rozdieloch zaviazali zasvätiť svoje povahové črty službe svojmu Stvoriteľovi. Obaja sa stali veľkými otcami národa veriacich a obohatili nás svojimi potrebnými charaktermi a ideálmi. Bola to dôslednosť svätého zámeru, vďaka ktorej bola ich podobnosť nezameniteľná.

Naproti tomu biblický výklad opisuje penzión v skorumpovanom meste Sodoma. Všetky postele v ňom boli jednej veľkosti a každému príliš vysokému hosťovi by odsekli nohy, kým príliš nízky bol bolestivo naťahovaný, aby sa do postele zmestil.

Aj keď to znie kruto, nesprávajú sa dnes mnohé naše spoločenstvá a aj jednotlivci na koncepčnej úrovni podobne a nenaťahujú alebo nezmenšujú to, čo sa im nehodí? Nevylučujeme alebo neodsudzujeme k priemernosti aj my sami tých, ktorí sa nezhodujú s našimi univerzálnymi konformnými myšlienkami alebo ideálmi?

Božie Slovo nás, deti našich patriarchov, učí základnému posolstvu:

Vo viere neexistuje jedna cesta, ktorá by vyhovovala všetkým. Rozmanitosť je pozitívna. Každý z nás môže poskytnúť svoj nenapodobiteľný príspevok.

Zmyslom nie je aby nám všetko vyhovovalo, ale aby všetko vyhovelo Bohu. Si “iný”? Tak sa taký prijmi najprv ty sám. Každý z nás si potrebuje pestovať svoju jedinečnosť ako ľudská bytosť, aby sme mohli kráčať našou vlastnou, osobitou cestou v službe nášmu Stvoriteľovi.  Ježiš toto všetko pre nás už pripravil. Na nás je nebáť sa v prvom rade samých seba, prijať sa a spojiť sa vo všetkom s Kristom. Prispôsobiť sa Jemu, nie túžbam a náladám spoločnosti tohto sveta, či jeho neprispôsobivým jednotlivcom. Len v spojení s Kristom, ktorý je Cesta, sa podarí aj tá naša.

Koniec koncov, nebol Ježiš sám nekonvenčný vo všetkom a naozaj “extra”? Do toho! Buď ako On!

Pravé Kresťanstvo je práve preto EXKLUZÍVNE (t.j.výlučné, výhradné, extra), že doslova a do písmena vylučuje všetko konvenčné; všetko, čo nie je podobné Kristovi. Kresťanstvo nie je o nadutosti, ani o pýche, ktorá odmieta, izoluje a ubližuje. Je o šialenej láske k Bohu a skutočnej odvahe byť “iný”, milovať ako Ježiš a dať sa Jemu do služby taký, aký som, aby zo mňa nie tento svet, ale Boh sám spravil svoje majstrovské dielo na Jeho obraz a podobu.

Najnovšie príspevky