Škôlkárom, Deťom aj Tínedžerom

Písmo totiž učí, že človek nespácha žiaden hriech, kým doň najprv nevstúpi démon hlúposti. Toto je tragické, lebo tí, ktorí sa snažia zbaviť osobnej zodpovednosti za svoj hriech vyhovorkami, že sú vo viere iba maličkí, iba škôlkári a podobne, si démona hlúposti v sebe pestujú – živia.

Kaz 11,9-10: Raduj sa, mládenec, vo svojej mladosti; a nech ťa obveseľuje tvoje srdce v dňoch tvojej mladosti a kráčaj po cestách svojho srdca a kam ťa tvoje oči povedú; ale vedz; že Boh ťa za všetky tieto veci privedie na súd. Preto vyžeň zármutok zo svojho srdca a odstráň zlo zo svojho tela; pretože detstvo a začiatok života človeka (duchovná nezrelosť) je prázdnota.

Poznáš niekoho, kto urobil všetko dokonale? Alebo inak: vieš o niekom, koho celý život je jeden veľký omyl? Urobil si niekedy neuveriteľne hlúpe chyby – možno mnohé? Všetci sme v živote urobili hlúposti. Mnohí z nás by chceli, aby všetky naše chyby nejako zmizli – alebo možno znovu prežiť určité časti svojho života a to pre obrovský zmätok, ktorý sme z vecí urobili.

Ale toto nie je možné. Boh nám dáva jednu šancu na život a my z nej musíme vyťažiť maximum. Hebr 9:27 hovorí: “A ako je určené pre ľudí raz zomrieť a potom bude Deň Súdu.” Máme jeden život, ktorý musíme prežiť, a potom sa budeme Bohu zodpovedať. Preto je dôležité, ako za hriechy a omyly preberáme zodpovednosť. Boh totiž vidí, ako veľmi sme vyrástli od bodu, v ktorom sme začali. Vidí, či sme žili pokánie z hriechov a skutočne sa zmenili zo sebeckého, egoistického, telesného človeka na otvoreného, milujúceho, duchovného Kresťana. A vidí aj opak.

Tínedžeri však majú problém a nie je ním neskúsenosť, ani nedostatok poznania. Je ním neochota prijať poučenie Písma a náuku skúsených. Na vlastné oči ešte nevideli, aký je svet v skutočnosti zlý. Nie veci vo svete, ale duch tohto sveta. Úprimne povedané, mnohí majú istý “postoj” voči dospelým, najmä svojim rodičom. Majú pocit, že sú im uložené len povinnosti a žiadne výhody; že všetko je naskladané proti nim; že nikdy nesplnia očakávania svojich rodičov; že sú súdení za všetko, čo robia. Ten istý postoj je možné vidieť aj v mnohých obrátených a tých, ktorí sú znovuzrodení len krátko.

Často sa vyhovárajú, a ospravedlňujú svoju nekajúcnosť slovami: „Veď mám len 15 rokov; ja som len škôlkár, ja som ešte len začal“. Akoby toto vôbec niečo ospravedlňovalo. Niekedy, keď urobia niečo zlé, obviňujú z toho svojich priateľov a ich vplyv, ale aj učiteľov viery a ich spôsob výuky. Svoje hriechy ospravedlňujú slovami: „Nie je na škodu raz niečo vyskúšať; mať skúsenosť.“ Alebo: “Musí to byť v poriadku, pretože to robia všetci ostatní.” Telesní sa zavše z hriechov vyhovárajú spôsobom, že “mýliť sa je ľudské”. A pritom ignorujú fakt, že oni nastúpili cestu obrátenia sa – návratu z omylov – aby sa stali duchovnými, nie “ľudskými”. Mnohí tak vedome ignorujú, že k hriechom sa musia vo svedomí priznať a potom ich Bohu vyznať. Nie sa z nich vyhovárať, ani ich vysvetľovať.

A toto bude Novinka pre mnohých! Hoci Boh berie do úvahy našu mladosť, nevedomosť aj neskúsenosť, stále berie každého z nás na zodpovednosť za všetko, čo robíme. Vek – telesný či duchovný – tu vôbec nerozhoduje. Len preto, že je človek mladý, alebo neskúsený, Boh ho neospravedlní zo zodpovednosti za to, čo urobil zle, ani za niekedy hrozné následky jeho hriechov. Ospravedlní ho z hriechu, ale nie zo zodpovednosti za hriech.

A to isté platí u telesne dospelých, ktorí robia to isté v duchovnej oblasti, keď nastúpia na cestu spásy a ustavične sa vracajú do svojich hriechov, ospravedlňujúc svoju nekajúcnosť výhovorkami na svoj “mladý duchovný vek”, čím svoje hriechy iba násobia. Ale ani im ani výhovorky, ani vysvetľovanie hriechu nepomôže. Množenie hriechov zabíja. Nie zachraňuje. Všimni si, že Boh nehovorí: „Dobre, mladí ľudia, chcem, aby ste celý deň sedeli vo svojich izbách a študovali Bibliu a modlili sa, postili sa a meditovali. Možno, ak budete dobrí malí mnísi, nechám vás prejsť sa vonku na pár minút – ale potom pôjdete späť do svojej ponurej malej izby!”

Nie! Chce, aby sa tínedžeri dobre bavili! Hovorí: “Buďte šťastní vo svojej mladosti! Robte čokoľvek, čo vám prinesie dobrú náladu. Robte to, čo sa vám zdá najlepšie! Ale – vždy pamätajte, že sa nielen budete musieť zodpovedať svojim rodičom za to, čo ste sa rozhodli urobiť, ale Mne budeš musieť vysvetliť, prečo si sa správal tak unáhlene a hlúpo, že si musel ísť zhrešiť.”

Niekedy si mladí ľudia a aj začínajúci Kresťania myslia, že Boží spôsob života je nudný, monotónny a nezáživný. A áno, vo falošných kultoch a spoločenstvách, kde Živého Boha niet, presne taký je. Ale nikdy nie s Kristom! Boha však menej zaujíma zábava než dobro a zlo. „Zábava“ je subjektívna pre každého človeka; zábava jedného človeka je nuda iného! Lenže človek nie je v stave rozhodovať o tom, čo je správne a čo nesprávne; Boh o tom už rozhodol za nás. Takže aj príjemný zážitok môže byť hriešny, a preto by zábava nemala byť hlavným dôvodom, prečo chceme niečo robiť. Prvá vec, ktorú by sme mali určiť, je, či je činnosť správna alebo nie.

Sám Boh chce pre tínedžerov to najlepšie. Ako náš skutočný rodič, Ježiš napísal niekoľko pokynov len pre mladých. Tínedžeri – aj tí duchovní – sa na nich môžu kedykoľvek obrátiť a presne vedia, čo od nich Boh chce. Samozrejme, celá Biblia je poučením pre nás všetkých, ale kniha Prísloví je napísaná špeciálne pre mladých ľudí. Aj pre tých “duchovne mladých”. Skús si prečítať jednu kapitolu z tejto knihy každý deň po dobu jedného mesiaca a všimni si, koľkokrát je tam napísané: „Syn môj…“ To znamená, že táto pasáž je určená konkrétne duchovne mladšiemu človeku – aj práve znovuzrodeným “deťom” aj “tínedžerom”.

Takže, mládež, bav sa – ale buď opatrná. Premýšľaj o tom, čo robíš. Skúmaj seba samého, prečo robíš, čo robíš. Pamätaj na to, že Boh sa pozerá a konaj tak, aby si Ho nesklamal. Ber do úvahy svojich rodičov (aj duchovných) a ich pocity a ich povesť (Hebr 13:17). Najprv si veci dobre premysli a porovnaj s učením Božieho Slova. Len tak sa naučíš predvídať, t.j. vopred vidieť výsledok svojich skutkov (viď perlička Boží Spôsob aj kurz Pôst). Potom, ak budeš múdry vo svojich rozhodnutiach, nikdy nezhrešíš a nebudeš musieť ľutovať svoje chyby.

V hre je totiž tvoja večnosť a to je priveľa!