Telesná Zrelosť Nie Je Dokonalosť

11 JÚNA 2021
Mnohí ľudia si myslia a žijú v sebaklame, že telesne zrelí, či vekom dospelí, sú už dokonalými. Že im sa už nič učiť netreba, že už všetko poznajú a vedia. Tento sebaklam je počiatkom tragédie života v prípade, ak človek tvrdí, že je veriaci v Krista.

Hebr 2,14-15: A pretože aj deti majú účasť na krvi a tele, aj Kristus mal podobne spoluúčasť v rovnakých veciach, aby smrťou mohol zničiť toho, ktorý vládol nad Smrťou, čiže Satana, a prepustil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou.

Táto časť listu Hebrejom nám poskytuje základ pravdy o tom, ako sme oslobodení od stavu, v ktorom sme boli pred našou spásou, ako sme boli povolaní, obrátení a učinení kresťanmi a súčasťou Božej rodiny. Pre objasnenie nášho chápania nám už v Hebrejom 2:9-11 podáva kľúčovú informáciu:

Hebr 2,9-11: Ale toto je, čo vidíme: Ježiš, ktorý bol na krátky čas “spravený len o niečo menší od anjelov”, bol, z dôvodu utrpenia smrti, “korunovaný slávou a cťou”, aby skrze nezaslúženú Božiu láskavosť a milosť okúsil smrť za všetkých. Veď pre neho, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, bolo vhodné priviesť mnohých synov k sláve, a zdokonaliť Hlavu a Zakladateľa ich Spásy Pána utrpením. Lebo tak Svätý, ktorý posväcuje, aj Svätí, ktorí sú posväcovaní, všetci majú Jedného Otca. A tohto dôvodu sa Kristus nehanbí volať ich Bratmi,

Tieto verše zjavujú riešenie. Ježiš je prostriedok, prostredníctvom ktorého sme my, mnohí Synovia, dokonalí, to znamená zdokonalení vo svedomí a oslobodení od otroctva dedičného hriechu, ktoré je na nás uvalené od Adama. Ale tým sa náš proces duchovného zdokonaľovania ešte len začína. Až teraz totiž, zdokonalení vo svedomí, môžeme začať prácu na zdokonaľovaní nášho správania a konania. Toto iba telesnou dospelosťou možné nie je. Ale je možné každému človeku, hoci ešte nie dospelému a to od momentu, kedy je schopný znovuzrodenie prijať. Uvedom si, čo tu hovoríme: už našim deťom a to od veku, kedy sú schopné rozlišovať dobro od zla, je umožnené byť nielen zdokonalené v svedomí, t.j.prijať znovuzrodenie, ale aj začať proces skutočného zdokonaľovania. Predstav si, aké sväté a duchovne mocné pokolenie by tak žilo na zemi.

Aby sme však Boží Plán spásy mohli pochopiť a prijať, inak povedané, aby sme sa my mohli stotožniť a stať jedno s Bohom, náš Stvoriteľ sa najskôr musel úplne stotožniť s nami: ľuďmi. To je dôležité, pretože Ježiš je prostriedkom, pomocou ktorého nie sme slobodní a svätí iba na začiatku nášho obrátenia, ale On sám nás aj udržiava slobodnými počas celého nášho obrátenia, až do momentu znovuzrodenia v Bohu. Len tí, ktorí sú skutočne svätí podľa Božieho štandardu, sú tí, ktorí uniknú smrti. To preto sa my, ľudia, znovuzrodením stotožňujeme s Kristom: Bohom. Len takto je a bude Boh v nás a my v Bohu. Neexistuje iný spôsob, než ten, ktorý nám prikázal Boh sám a tým je Znovuzrodenie (Jn 3:3.5).

Táto svätosť alebo posvätenie nie je statický, nemenný stav, ale rastúci, celoživotný, neustále sa formujúci. Je to proces, nie jednorázová udalosť. Je užitočné pripomenúť si Jána 8:31–36, ktorý sa končí vyhlásením, že „až keď nás Syn oslobodí, budeme skutočne slobodní“.

Syn nás oslobodzuje. Kľúčovým prvkom, určujúcim našu zodpovednosť v tomto vzťahu, je však slovo “zostávať”, nie nájsť sa v ňom, ale ustavične v ňom zostávať, ktoré Kristus spomenul:

Jn 8:35: Ale otrok nezostáva v Dome navždy; Syn zostáva navždy.

Znamená to „žiť“, „zotrvávať“, „pokračovať“. Tu si musíme pripomenúť aj Rim 5:10 a byť veľmi vďační: „Lebo keď sme boli [Božími] nepriateľmi a boli sme zmierení s Pánom skrze prechod smrťou Božieho Syna [Krista], o čo viac, keď sme boli zmierení a už nie sme nepriateľmi, budeme spasení jeho Životom!“ Táto pravda potvrdzuje, že sme spasení Jeho životom, to znamená prijatím Ducha Svätého, lebo len On je náš Život a pre tento Život sme povolaní sa znova narodiť. Ale od momentu Jeho prijatia sme povinní v Duchu Svätom denno-denne zotrvávať, t.j. žiť. To zároveň znamená, že nie nejaký smrteľný človek, ale iba Ježiš Kristus je našim žijúcim Veľkňazom, ako hovorí aj apoštol Pavol v liste Hebrejom: „Ty [Mesiáš] si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“ (Ž 110:4). Mesiáš je len Kristus, nie anjel, nie vladár, pápež, nie vladyka, ani budha či imam, ani žiadne iné stvorenie.

Našou zodpovednosťou teda je, aby sme v úsilí prekonávať hriech v prvom rade v nás samých, naďalej boli verní Kristovi. A keď k tomu dôjde, On ako náš Jediný Veľkňaz, nás naďalej chráni pred spätným skĺznutím do Satanovho otroctva. Ako? Jednoducho: prijatím znovuzrodenia, ktoré nám Kristus prikázal, spoločne so životom, t.j.napodobňovaním príkladu Kristovho života – len to nás s Kristom naozaj spája a doslova nás v jednote s Ním zachováva.

Pavol hovorí, že Ježiš, náš Spasiteľ a Jeho Bratia a Sestry, všetci teraz patria do tej istej Rodiny. Pamätaj, že Ježiš, aby sa s nami mohol úplne stotožniť, sa stal smrteľným človekom. Ale tým, že žil bezhriešnym životom, unikol povinnému trestu smrti. Vďaka Božiemu povolaniu a viere sme teraz s Ním duchovne spojení a môžeme sa tešiť na večný život. A ani my nemusíme naozaj zomrieť. Spomeň si len na Henocha, či Eliáša – ani oni nezomreli. Ježiš to myslel naozaj vážne, keď povedal. že kto uverí, bude žiť navždy.

Hebrejom 2:14 hovorí, že aby sme boli oslobodení od otroctva Satanovi a strachu zo smrti, musel sa Kristus stať človekom a zomrieť, pretože „mzdou za hriech je smrť“ (Rim 6:23). Teda nič menej ako smrť nášho bezhriešneho Stvoriteľa, žijúceho ako človek, by nemohlo stačiť na to, aby sme boli oslobodení od trestu smrti prostredníctvom Jeho zástupnej smrti na kríži. Boh sám zaplatil za našu slobodu od strachu zo smrti obrovskú cenu! To On nás vykúpil a preto je ohavným rúhaním modliť sa k hocakému inému stvoreniu.

Toto nebol Jeho jediný veľký úspech. Ježiš žil bezhriešne a tým porazil Satana, ktorý mal dovtedy moc smrti. Ale Satan prehral svoj boj, lebo sa mu nepodarilo priviesť Ježiša, druhého Adama, Počiatok Nového Stvorenia, k hriechu. Protivník zvíťazil v tomto zápase nad Adamom a Evou a všetkými ich deťmi, ale Ježiš svojou smrťou na kríži doslova vyrazil zbraň smrti zo Satanových rúk. A preto tento Satanov meč už nevisí nad tými, ktorí sú jedno s Kristom. Vidíme teda jasne, že telesnú, ani mentálnu zrelosť za duchovnú dokonalosť považovať nemožno. Do dokonalosti vedie len duchovné dozrievanie. A toto dozrievanie je proces, nie jedorázový akt. Začína sa obrátením a Znovuzrodením pokračuje až do ultimátneho vykúpenia Kristom pri Jeho druhom príchode. Všetkým, ktorí sa chcú vydať na cestu duchovného dozrievania a dokonalosti ponúkame Prorocké kurzy a kurzy duchovného rastu.

Chceš byť aj ty jedno s Kristom? Chceš byť aj ty nielen fyzicky dospelý, ale aj duchovne zdokonalený a zdokonaľovať sa, aby si bol prijatý do Božej rodiny? Kontaktuj nás.

Najnovšie príspevky