Zelená Žabka

Niektorí tvrdia, že potraviny s týmto logom obsahujú hmyz, alebo chemikálie s cieľom poškodiť zdravie zákazníkov. Ale pesticídy sa používajú všetkými a už niekoľko desaťročí a ľudia proti tomu neprotestujú. Tu je prepis článku:

Toto logo malej zelenej žabky je všade: rozložené na obaloch čokoládových tyčiniek, prilepené na boky nádob s čajom, posadené na štítkoch od banánov. Tento obojživelník má pečať Rainforest Alliance Certified, signál pre spotrebiteľov, že produkt je šetrný k planéte a poľnohospodárom.

Ale pokiaľ ide o ochranu pracovníkov, Rainforest Alliance nie vždy splnila svoje sľuby.

Podľa novej správy organizácie na dohľad nad spravodlivým obchodom Fair World Project by spotrebitelia mali byť skeptickí voči niektorým certifikačným skupinám, ako je Rainforest Alliance.

Populárne logo zelenej žaby sa v skutočnosti považovalo za „nekvalifikované na zabezpečenie spravodlivosti pre farmárov“ z dôvodu nedostatkov v jeho auditoch.

PRAVDA SA NEODHALÍ

Vyplýva to z nedávnych obvinení, že

Rainforest Alliance certifikuje produkty pochádzajúce z fariem, kde sa s pracovníkmi zle zaobchádza.

V roku 2015 vyšetrovanie BBC zistilo, že pracovníci na indických čajových plantážach schválených Rainforest Alliance žili v chatrných bytoch a dostávali neprijateľne nízke mzdy. Reportéri našli aj dôkazy o deťoch pracujúcich na plantážach. Organizácia uznala, že jej proces auditu bol nedokonalý, a reagovala zrušením certifikácie jednej čajovej plantáže, čím sa znížili riziká, ktoré vedú k detskej práci, a zlepšili sa podmienky bývania.

Tento rok sa však objavili ďalšie kritické správy o certifikačnom procese Rainforest Alliance. Po štúdii z roku 2011, ktorá zistila množstvo problémov na indických čajových plantážach certifikovaných Rainforest Alliance, skupina na podporu pracovníkov toto leto prehodnotila niektoré pozemky. Najnovšia správa zistila zlepšenia, hoci zaznamenala aj pretrvávajúce problémy týkajúce sa odmeňovania nadčasov a odborov.

Rainforest Alliance a Sustainable Agricultural Network, ktoré spoločne dohliadajú na označenie zelenej žabky, vyslali audítorský tím, aby preskúmal tieto obavy, ale povedali, že nemôžu potvrdiť väčšinu problémov uvedených v správe, s výnimkou malého problému súvisiaceho s pracovným časom, ktorú riešili.

A podľa správy Oxfam Germany zverejnenej na jar tohto roku existujú problémy s pracovnými podmienkami aj na banánových a ananásových plantážach v Latinskej Amerike pridružených k Rainforest Alliance.

Pracovníci banánov v Ekvádore uviedli, že pesticídy rozprašovali lietadlá, keď pracovali na poliach pod nimi, a pracovníci s ananásom v Kostarike uviedli, že po 12 hodinách práce denne stále nedokážu vyžiť. Rainforest Alliance začala prebiehajúce vyšetrovanie týchto tvrdení, ale nenašla dôkazy o týchto problémoch.

Nedávne vyšetrovania sa zameriavajú na farmy, ktoré pestujú produkty pre značky, ako sú čaje Lipton a ananásy Dole. Značky ako Taco Bell, Clif Bar a Naked Juices tiež nesú logo malej zelenej žabky.

Na Slovensku nesú toto logo produky

Zástupcovia Rainforest Alliance a Sustainable Agricultural Network uviedli, že keď sa dozvedia o opodstatnených problémoch, urobia zmeny.

„Oceňujeme konštruktívnu kritiku a vstupy a uvedomujeme si, že nemáme dokonalý systém,“ povedal Andre de Freitas, výkonný riaditeľ organizácie Sustainable Agricultural Network, ktorá vytvára certifikačné štandardy. „Pracujeme na zlepšovaní a väčšom zapájaní sa do organizácií zamestnancov. Naším záväzkom je zlepšovať sa.”

Certifikačný program Rainforest Alliance funguje v 74 krajinách a tvrdí, že podporuje udržateľnosť v oblastiach od lesníctva po cestovný ruch. Potravinárske podniky môžu niesť logo žaby získavaním z certifikovaných fariem, ktoré sa zaväzujú dodržiavať špecifické environmentálne a pracovné normy.

Hoci je certifikačný program Rainforest Alliance primárne financovaný z darov a filantropie, niektoré firmy platia malý licenčný poplatok za právo nosiť toto logo.

Samotné farmy platia za certifikáciu. Aby sa zaistilo, že zúčastnené farmy neporušujú pravidlá, program vykonáva rutinné audity.

Správa Justice in the Fields však odsúdila alianciu Rainforest Alliance za inšpekcie, ktoré boli len raz ročne a vopred ohlásené a pri ktorých sa zástupcovia zamestnancov nezúčastňovali procesu pohovorov – niečo, čo by podľa správy spravilo pre nich pohodlnejšie. postúpiť so sťažnosťami.

De Freitas povedal, že program zvyšuje počet neočakávaných auditov a zapája pracovníkov do dohľadu. Poukázal na to, že správa Justice in the Fields obsahuje overiteľné nepresnosti a označené problémy týkajúce sa miezd, ktoré organizácia už riešila prostredníctvom nových štandardov oznámených v septembri.

Justice in the Fields vyhodnotila sedem najväčších certifikačných programov, ktoré tvrdia, že zaisťujú, že produkty sú bez vykorisťovania farmármi. Zamerala sa konkrétne na pracovné podmienky na stredných a veľkých farmách, s ohľadom na bývanie zamestnancov, mzdy a presadzovanie pracovného práva. (Niektoré z týchto programov monitorujú aj environmentálne praktiky, ale správa Justice in the Fields zohľadňuje iba pracovné podmienky.)

Zo siedmich certifikačných programov správa odporučila štyri:

1. Program spravodlivých potravín,
2. Projekt poľnohospodárskej spravodlivosti,
3. Equitable Food Initiative
4. Fairtrade International.

Zostávajúce tri certifikácie tvrdia, že „hovoria k módnym slovám o férovosti, ale ich praktiky nie sú dostatočne podstatné na to, aby skutočne pozitívne ovplyvnili životy pracovníkov,“ povedala Kerstin Lindgrenová, autorka správy.

K týmto slabším programom – Fair Trade USA, Fair for Life a Rainforest Alliance – by sa malo pristupovať opatrne kvôli obavám, či platia životné minimum alebo majú silné systémy auditu, povedala Lindgrenová.

Ale ani certifikačné programy, ktoré získali vysoké hodnotenie od správy Justice in the Fields, nie sú dokonalé.

Program Fair Food na Floride odporučil projekt Fair World Project, ale program je napriek tomu tichý, pokiaľ ide o znižovanie vystavenia pracovníkov pesticídom.

Lindgrenová uviedla, že súčasťou tejto správy bolo ukázať limity certifikačných programov. “Dúfam, že spotrebitelia si začnú viac uvedomovať a zapájať sa do týchto problémov,” povedala.

Okrem zapojenia sa na politickej úrovni navrhla, aby spotrebitelia „hľadali najsilnejšie značky / logá a nepredpokladali, že slabé označenie je lepšie ako žiadne označenie“.

Náš záver:

Keďže správy o tom, prečo Slovák v obchodoch platí za potraviny s logom žaby viac ako za iné a koho tým vlastne podporuje v našich médiách nepočuť, ponúkam každému preklad článku z linku uvedeného nižšie, aby sme si názor na veci robili na základe zdravej úvahy a po oboznámení sa s faktami, nie zastrašovaní poblúdenými konšpirátormi  internetu, ani podvedení marketingovými trikmi v obchodoch.

V tomto článku, ktorý preberám z webu uvedeného nižšie, chcem poukázať len na to, že ak sú tu dôkazy o zneužívaní pracovnej sily a jej poškodzovaní, radšej si produkt nekúpim. Lebo ako nechcem, aby iní utláčal mňa, tak nebudem finančne podporovať tých, ktorí sú jeho nástrojmi, ani tých, ktorí sa na ňom priamo, či nepriamo podieľajú.

Niektorí tvrdia, že v produktoch s týmto logom je mletý hmyz. Ak o tom nájdem dôkazy, uverejním ich. Ale rovnakú možnosť hľadať a nájsť dôkazy máme všetci, kto máme počítače a internet. Ježiš nás učí: Boží Syn sa zjavil, aby zmaril Satanove skutky.

Útlak akýmkoľvek spôsobom je Satanov skutok, a ja a môj dom sa na ňom podieľať nebudeme.

Toto je môj osobný záver z článku, ktorý všetkým ponúkam preložený do Slovenčiny dnes a jeho pôvodnú verziu v linku v modrom. A ďalšia dôležitá správa, od profesionálnej lekárky je TU. Hovorí o zmene genetiky v prípade, že človek bude jesť vysoko toxické insekty.

Ničomu slepo never, ale na základe faktov a dôkazov, si sprav vlastný názor na vec.

A najnovšie zistenie? 

Tu je doklad o tom, koľko platí firma za licenciu zelenej žabky a KOMU tieto peniaze idú do vrecka: