Chce to Cirkev

V týchto posledných časoch „žiť svoju vlastnú vieru súkromne“ alebo „uzatvárať sa do bezpečia svojho zámotku“ sme ako ľudia radi sebestační najradšej bez akejkoľvek podpory od ostatných. V dôsledku toho sa stávame egocentrickí, sebeckí, ustavične zaujatými sebou samými a prejavujeme až primalý záujem o druhých. Ako Kresťania, najmä v našej súčasnej situácii, musíme bojovať proti tomuto všadeprítomnému trendu, vytváraním vrúcnych, produktívnych a kvalitných vzťahov s našimi Bratmi v Kristovi na prvom mieste a aktívne slúžiť potrebám jeden druhého.

Služba Cirkvi slúži totiž na to, aby vybavila jej členov, aby sa mohli zamerať na ostatných (alebo na rodinu), aby si navzájom slúžili a uplatňovali spravodlivosť pre dobro druhých. Ak odmietneme aplikovať toto praktické poznanie a aktívne slúžiť jeden druhému ako na sebe vzájomne závislé kĺby, míňame znamenie, či spejeme k jednote Krista.

1Sol 4,11-12: A snažte sa viesť pokojný život v rodinnom pokoji, starať sa o svoje veci a živiť sa vlastnými rukami, podľa prikázaní, ktoré sme vám dali. Cieľom je, aby spôsob, akým sa správate vo svojom živote, bol počestným správaním sa voči tým, čo sú mimo a aby ste neboli núdzni.

Vedieš pokojný život, alebo sú veci vždy v zmätku? Žiješ v mieri, alebo v neustálych sporoch a konfliktoch s inými? Ak žiješ v sporoch a nepokojoch, čo robíš, že k tomu prispievaš?

Staráš sa o svoje veci alebo si tzv. “vareška mišaj” a ustavične sa miešaš do záležitostí iných a vnucuješ im svoju, nimi nežiadanú a nechcenú pomoc? Chceš vždy vedieť, čo robí ten druhý za plotom? Vždy niekomu voláš pre najnovšie správy o tom, čo sa deje v tvojej cirkvi alebo s istým človekom a jeho problémom?

Nie je tvoja „ústretovosť“ v skutočnosti zásterkou, ako strkať nos tam, kde ťa nechcú? U niektorých ľudí áno. Snažia sa pomáhať iba preto, aby z toho získali sami.

Pracuješ vlastnými rukami, alebo si lenivý? Neznamená to len tvoju fyzickú prácu pre živobytie a chlieb, ktorý si kladieš na stôl. Môže to byť duchovná práca. Môže to byť tvoja služba blížnemu. Pracuješ tu na sebe pre Krista vlastnými rukami, alebo na teba ľudia vždy musia pamätať? Žiješ z dobroty cudzieho srdca, či na účet iného? Toto robia príliš mnohí aj v živote viery a takí sú škvrnami na hodoch lásky. Doslova žijú tak, akoby tu ostatní boli iba preto, aby ich udržiavali pri ich nezmyselnom spôsobe života. Niektorí ľudia si totiž naozaj myslia, že im tí druhí stále niečo dlhujú, nedali, alebo im nepomohli ako oni potrebujú, alebo že tí druhí majú akúsi povinnosť ustavične im vychádzať v ústrety a všetko im priopomínať. Zmýšľajú, že oni sú obeťami minulosti a okolností a preto chcú, a snažia sa manipulovať a nútiť svoje okolie, aby im každý dával, pomáhal, do všetkého ich tlačil a všade ich posúval, aby za nich iný premýšľal a všetko im vždy vysvetľoval, na všetko ich ustavične upozorňoval. Namiesto toho, aby na sebe pracovali sami, aby sa nad vecami sami zamýšľali a sami sa v živote viery o niečo snažili, doslova zneužívajú dobro iných.

Ako si na tom ty? Pracuješ na svojej spáse skutočne, alebo sa vždy len ponosuješ na Božiu prítomnosť a vyhováraš na spôsob ako ti je príkaz pracovať na sebe, alebo učenie viery odovzdané? Je “na vine” tvojej nekajúcnosti a duchovnej lenivosti vždy ten druhý – kazateľ, či učiteľ Slova?

Zjavuješ svojim priateľom v práci rovnaký kresťanský charakter ako ľuďom, ktorí sedia vedľa teba v Cirkvi? Pavol to tu žiada v zmysle „správať sa správne k tým, ktorí sú mimo“ to jest k neveriacim a poblúdeným. Je tvoj život úprimný, v pravde, alebo je pokrytecký? Oblečieš si svoj najlepší charakter ako masku a zapadneš do kresla v spoločenstve len raz za týždeň, alebo ak sa s blížnymi stretávaš online, robíš to väčšinou tak, aby o tebe nik v skupine nevedel, mysliac si, že ťa nik nevidí? Vidia v tebe tvoji známi vo svete Krista, alebo vidia „nafúkanca a pokrytca“, ktorý zbiera medaily typu “toto som dal” a má plné ústa biblických poučiek, alebo je ustavične plný výhovoriek? Vidia v tebe niekoho, kto sa šesť dní v týždni sťažuje, lamentuje, alebo je negatívny, ale na jeden deň v týždni je “dušou príjemnej a múdrej reči”? Ako ťa vlastne vidia ľudia vo svete?

Nakoniec Pavol hovorí: “Naliehavo vás žiadam, aby vám nič nechýbalo.” Nemyslí tým: “Chýbajú vám nové topánky, nový DVD prehrávač alebo najnovšia hra pre PlayStation, kuchynská linka, či sedačka?” Myslí tým: “Chýba ti niečo, čo robí z človeka skutočného Kresťana, alebo si spokojný sám so sebou tam, kde si a taký aký si?” Prišiel si do Cirkvi a prijal si Božiu milosť a potom si povedal: „Prijmi ma takého, aký som, Pane, ale nič odo mňa nečakaj“? Alebo vieš, že ti chýba nejaká vlastnosť, ktorá by z teba urobila lepšieho Kristovho služobníka a snažíš sa ju skutočne pridať do tvojho charakteru?

Quo vadis, ty, ktorý tvrdíš, že veríš?

Ak si zistil, že si nahý, slepý a chudobný, nezúfaj, ale ROB POKÁNIE, lebo Božie Kráľovstvo je na dosah!

Požehnaní ste, ak budete nasledovať príklad nášho Majstra v službe ako Jeho služobníci. Kto v tomto vytrvá až do príchodu Majstra, bude spasený.

Ak sa chceš Ježišovi skutočne odvďačiť za všetko, čo pre teba spravil, prijmi Znovuzordenie a Ním ponúkaný kalich spásy – učeníctvo v Jeho škole Ducha Svätého a vzývaj Jeho Meno. Začať môžeš kurzom Spása, alebo Úžasné Duchovné Dozrievanie, lebo čoby nezrelý, si neužitočný.