Život Kresťana a Spokojnosť

27 DECEMBRA 2021
Ak by som mala dať tejto téme moderný názov, nazvem ju materializmus. Boh nám však zjavuje, že materializmus je slabým zdrojom hľadania uspokojenia v živote. Materializmus je lož mysle, ktorá ti nahovára, že fyzické blaho a materiálne statky predstavujú najvyššie dobro v živote. V dnešnom svete sú takýmto zmýšľaním zotročené mysle väčšiny. Spokojnosť v živote však nedosahujú len preto, že napriek množstvu materiálnych prostriedkov a statkov, nemajú Boha. Až keď náš život sprevádza Boh, prijímaním Jeho darov, vnímajúc ich náležitú cenu, až vtedy sme naozaj spokojní.

Hlavné ponaučenie je, ako veľmi Kresťan potrebuje svoj vzťah s Bohom. My si po obrátení len málokedy uvedomujeme, že ten vzťah potrebujem, ale ver mi, veľmi rýchlo uvidíš, že na tomto vzťahu potrebuejeme visieť celý život. Prečo? Lebo uspokojenie v živote nie je to isté ako spokojnosť. Hoci sa „uspokojenie“ a „spokojnosť“ zvyčajne – a správne – považujú za synonymá, je medzi nimi významný rozdiel. Ako zjavuje Šalamún v Katateľovi, spokojnosť je naučená vlastnosť. Pavol zasa zjavuje, že sa to naučil vo svojom vzťahu s Bohom (Flp 4:11). Je to teda ovocie viery fungujúcej vo vzťahu.

Biblické použitie výrazu „spokojnosť“ znamená, že Kresťan nepotrebuje nič viac a naznačuje, že preň neexistuje žiadny iný zdroj, ako vzťah človeka s Bohom. Spokojný človek je v pokoji. Naproti tomu spokojnosť obsahuje chvíľkový, dočasný význam. Určite zahŕňa pocit zadosťučinenia a vďaky, ale poskytuje priestor pre väčšie a väčšie uspokojenie. Je to, ako keby bola uspokojená potreba, ktorá nás uisťuje, že sme na správnej ceste životom, ale teraz stúpame k novým výzvam. Pre kvalitu života, ktorú si Boh želá, aby sme mali, potrebujeme oba tieto plody vzťahu so Stvoriteľom.

Ž 139,13-14: Veď ty si stvoril moje najskrytejšie bytie; Ty si ma utkal v živote mojej matky. Budem ťa chváliť; lebo som v takej bázni a úžasne stvorený; úžasné sú Tvoje diela; a moja duša to veľmi dobre vie.

Toto je trochu elementárna, možno dokonca hrubá ilustrácia, ktorá jasne ukazuje, prečo je vzťah s Bohom absolútne nevyhnutný. Začína sa priznaním, že sme sa nestvorili sami, ani sme si sami nedali život. Dávid pripúšťa, že ho stvoril niekto iný; nepovstal k životu úplne sformovaný z ničoho. Rovnako ako on, ani my sme si neurčili, že budeme fyzicky na Boží obraz. Toto rozhodnutie urobil Stvoriteľ. Vieš si v duchu predstaviť Boha, ako kľačí v prachu zeme, umiestňuje každú Adamovu časť tam, kde ju chce, a určuje, ako bude každá časť fungovať s každým iným systémom v jeho tele? Dokonca aj také každodenné skutočnosti, ako sú tieto, potrebujú fungujúceho Stvoriteľa, aby ich uskutočnil.

Začína sa objavovať potreba vzťahu s naším Stvoriteľom. Pavol posúva v 2Kor 5:17 potrebu tvorivého vzťahu o veľký krok ďalej: „Preto, ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; staré veci sa pominuli; hľa, všetko sa stalo novým.” Teraz sme novým stvorením, duchovným stvorením. Proces začatý v Edene pokračuje.

Keď Pavol písal o „novom“ stvorení, mal na výber z dvoch gréckych slov. Človek vyjadruje novosť v zmysle „obnovy“. Pavol však použil druhý výraz, ktorý naznačuje nový v zmysle „úplne nový“. Označuje teda človeka ako nového jednotlivca s novou rodinou, novým súborom hodnôt, novými motiváciami a novým vlastníctvom. Nič nové sa v tomto zmysle nevytvára samo. Ani nové bábätko v brušku sa nevytvára samo. Bábätko absolútne netuší, čím sa práve stáva.

Tvoríme sa duchovne sami? Ako nové stvorenie v Kristovi Ježišovi sa duchovne netvoríme sami o nič viac ako fyzicky. Toto duchovné stvorenie je však oveľa ťažšie a dôležitejšie, pretože si vyžaduje našu vedomú a ochotnú spoluprácu s naším Stvoriteľom.

Ako jasne a presne predvídame, kam smeruje náš duchovný Stvoriteľ? Povedané otvorene, bez Božieho povolania, ktoré vytvára vzťah s Ním, neexistuje žiadna možnosť vedieť čokoľvek zmysluplné o tom, kto je Boh v procese stvorenia, a preto by neexistovala žiadna večná duchovná spása. Vieš si sám dať večný život? Vieš, kam zapadneme v hotovom pláne Stvoriteľa?

Preto je našou zodpovednosťou vždy urobiť všetko, čo je potrebné, aby sme Ho hľadali a oslavovali, pomáhajúc si tak udržiavať vzťah a zvyšovanie poznania. Bez vzťahu, do ktorého nás pozval, nie je možné niekedy dosiahnuť cieľ, ku ktorému smeruje, ani podriadiť sa tomu, po čom Boh túži. Je to, ako keby otvoril bránu, aby nám umožnil vrátiť sa do rajskej záhrady, priamo do samotného zdroja každého dobrého a dokonalého daru, ktorý nám umožní osláviť Ho tým, že si budeme plniť svoje povinnosti voči Nemu. Je to, ako keby povedal, keď otvára bránu: “Tak a teraz začnime s ďalším krokom v mojom celkovom zámere!”

Aby si mohol do onej záhrady Edenu vstúpiť, potrebuješ byť Kristov – byť znovuzrodený. Musíš sa narodiť znova – Bohu. Ako sa to robí a čo sa ako spolupráca so Stvoriteľom očakáva z tvojej strany, sa dozvieš v kurzoch

Spása
aj Sedem Dní Stvorenia.

Najnovšie príspevky

Krk

13.05.2022|