Kto sme
Najprv nám dovoľte povedať, čím NIE sme: Nie sme žiadna nová cirkev, ani náboženské hnutie a nie sme členmi, ani spolupracovníkmi žiadnej štátnej cirkvi ani náboženskej obci na Slovensku.
Čím naopak sme:
HZP je biblická, prorocká služba v zmysle špecifickej výuky proroctiev posledných čias. Čias, o ktorých Prorok Daniel prorokoval, že len generácii posledných čias budú vysvetlené jeho prorocké spisy. A my v nich žijeme DNES.
Lektorom HZP je absolventka medzinárodných evanjelizačných škôl (katolíckych aj evanjelických) a biblistiky, Endtime Univerzity, zameranej na výuku proroctiev posledných čias, absolventka Jeruzalemského Prorockého Kolégia a študentka Starej zmluvy a Proroctva na Izraelskom Inštitúte Biblických Vied.
Ako jediní na Slovensku vyučujeme biblické proroctvá posledných čias a to z prekladov pôvodných kníh Písma — nie jeho kultových úprav.
Ako jediní vydávame aj magazín VIDEC pre študentov proroctiev posledných čias, aby sme čím viacerých veriacich poučili a pripravili na prorocké udalosti, lebo TRI zo siedmych poľníc, ktoré Boh Biblie sám nazýva TRI BEDA, EŠTE NEZNELI. Ale onedlho zaznejú, aby ohlásili druhý Príchod Krista na Zem. Je najvyšší čas sa pripraviť.
Všetko to ponúkame v súlade s príkazom: “Čo je Caesarovo dávaj Caesarovi a čo je Božie, Bohu”. Našu vieru dokazujú naše skutky (Mt 28:19-20; Mk 16:16-18).
A zvyšok nám dovoľte povedať príbehom:
Princezná sa vydala za roľníka. Obaja idú a žijú na roľníkovej farme. Roľník je princezne veľmi oddaný. Dva týždne po svadbe si všimne, že je princezná smutná. Nechce ju zaťažovať otázkami a sám v sebe premýšľa: Prečo je asi smutná? A vo svojom roľníckom zmýšľaní predpokladá, že princezná je smutná preto, že nemajú dosť zemiakov. Preto pracuje ešte húževnatejšie a prináša domov viac zemiakov. Ale princezna šťastnejšia nie je. Roľník si uvedomí: “Och, ja hlúpy, veď ona nemá rada zemiaky. Mal som pestovať paradajky. Určite je smutná, lebo nemáme dosť paradajok.” Takže znova pracuje veľmi ťažko a prináša domov viac paradajok. Ale princezná nie je ani teraz veselšia. Preto roľník poopravuje veci na dome, zatekajúcu strechu, cestu pred domom. Ale princezná je ešte smutnejšia. Nakoniec roľník stratí trpezlivosť a rozhodne sa princeznu konfrontovať. Pýta sa jej? “Čo sa ti stalo? Dal som ti všetko, čo si ľudská bytosť vôbec môže želať. Ako je možné, že nie si šťastná?” Načo princezná odpovedá: “Bola som vychovaná v paláci. V paláci sme mali najväčších filozofov, učiteľov a mysliteľov, ktorí prišli a robili prednášky. Bolo to také úžasné. Mali sme najväčšie orchestre a najlepší hudobníci prichádzali do paláca hrať. Mali sme tam tie najexotickejšie rastliny v kráľovských záhradách. To sú veci, ktoré mi chýbajú. Som princezná. A keď ťa vidím, ako sa snažíš spraviť ma šťastnou zemiakmi a paradajkami a podobnými vecami, som ešte smutnejšia. Pretože si uvedomujem, že ty nemáš ani len potuchy o tom, ako spraviť princeznu šťastnou.”
Toto je svár božskej duše v tele. Božská duša je princezná. Ľudské telo je veľmi oddaný manžel, ale je to roľník. Telo vníma smútok duše. Niekedy to voláme vina, inokedy svedomie, alebo hľadanie zmyslu života, či hľadanie seba samých. V skutočnosti sa deje to, že duša je smutná a telo sa ju snaží potešiť. Ale či telo vie, čo potrebuje duša? Telo predpokladá, že zemiaky, paradajky, či podobné veci spravia dušu šťastnou. Ale duša je takto iba smutnejšia. Takže aké je tu riešenie? Keď sa princezná vydá za roľníka, Otec, Kráľ, posiela spolu s princeznou na zem aj úlomky Kráľovstva. Isté “kráľovské veci”, aby sa princezná na farme cítila aspoň trocha ako doma. Aby sa mohla stále cítiť ako princezná. A to je to, čo Boh pre nás robí. Keď posiela božskú dušu dolu na zem, spolu s nami posiela aj kúsky neba. Božie Slovo, náuku, prikázania, dekréty, prisľúbenia. Keď dodržiavame Otcove rady a náuku, staráme sa o náš domov podľa Jeho Slova, čím importujeme, exportujeme a prevážame veci nebeské, ktoré nás udržiavajú v kontakte s tým, kým naozaj sme. Takže vďaka úlomkom Kráľovstva a dokonca aj žijúc v tele na farme – na zemi, sa duša bude cítiť ako princezná a ako doma.
Princezná sa vydala za roľníka. Obaja idú a žijú na roľníkovej farme. Roľník je princezne veľmi oddaný. Dva týždne po svadbe si všimne, že je princezná smutná. Nechce ju zaťažovať otázkami a sám v sebe premýšľa: Prečo je asi smutná? A vo svojom roľníckom zmýšľaní predpokladá, že princezná je smutná preto, že nemajú dosť zemiakov. Preto pracuje ešte húževnatejšie a prináša domov viac zemiakov. Ale princezna šťastnejšia nie je. Roľník si uvedomí: “Och, ja hlúpy, veď ona nemá rada zemiaky. Mal som pestovať paradajky. Určite je smutná, lebo nemáme dosť paradajok.” Takže znova pracuje veľmi ťažko a prináša domov viac paradajok. Ale princezná nie je ani teraz veselšia. Preto roľník poopravuje veci na dome, zatekajúcu strechu, cestu pred domom. Ale princezná je ešte smutnejšia. Nakoniec roľník stratí trpezlivosť a rozhodne sa princeznu konfrontovať. Pýta sa jej? “Čo sa ti stalo? Dal som ti všetko, čo si ľudská bytosť vôbec môže želať. Ako je možné, že nie si šťastná?” Načo princezná odpovedá: “Bola som vychovaná v paláci. V paláci sme mali najväčších filozofov, učiteľov a mysliteľov, ktorí prišli a robili prednášky. Bolo to také úžasné. Mali sme najväčšie orchestre a najlepší hudobníci prichádzali do paláca hrať. Mali sme tam tie najexotickejšie rastliny v kráľovských záhradách. To sú veci, ktoré mi chýbajú. Som princezná. A keď ťa vidím, ako sa snažíš spraviť ma šťastnou zemiakmi a paradajkami a podobnými vecami, som ešte smutnejšia. Pretože si uvedomujem, že ty nemáš ani len potuchy o tom, ako spraviť princeznu šťastnou.”
Toto je svár božskej duše v tele. Božská duša je princezná. Ľudské telo je veľmi oddaný manžel, ale je to roľník. Telo vníma smútok duše. Niekedy to voláme vina, inokedy svedomie, alebo hľadanie zmyslu života, či hľadanie seba samých. V skutočnosti sa deje to, že duša je smutná a telo sa ju snaží potešiť. Ale či telo vie, čo potrebuje duša? Telo predpokladá, že zemiaky, paradajky, či podobné veci spravia dušu šťastnou. Ale duša je takto iba smutnejšia. Takže aké je tu riešenie? Keď sa princezná vydá za roľníka, Otec, Kráľ, posiela spolu s princeznou na zem aj úlomky Kráľovstva. Isté “kráľovské veci”, aby sa princezná na farme cítila aspoň trocha ako doma. Aby sa mohla stále cítiť ako princezná. A to je to, čo Boh pre nás robí. Keď posiela božskú dušu dolu na zem, spolu s nami posiela aj kúsky neba. Božie Slovo, náuku, prikázania, dekréty, prisľúbenia. Keď dodržiavame Otcove rady a náuku, staráme sa o náš domov podľa Jeho Slova, čím importujeme, exportujeme a prevážame veci nebeské, ktoré nás udržiavajú v kontakte s tým, kým naozaj sme. Takže vďaka úlomkom Kráľovstva a dokonca aj žijúc v tele na farme – na zemi, sa duša bude cítiť ako princezná a ako doma.