Naša Viera a Biblické Princípy

BOH

Je len jediný Boh, Stvoriteľ všetkých vecí. Aby nás spasil, stal sa človekom. Ježiš Kristus bol Boh v tele, Emanuel – Boh s nami. Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo s Bohom a to Slovo bolo Boh. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami (Gn 1:1; Dt 4:35; Iz 45:18; 1Kr 8:60; Mt 1:23). Boh svoju jedinečnosť dosvedčuje sám, súc Amen a Verný Svedok a na mnohých miestach v Písme.

EVANJELIUM

Evanjelium Kráľovstva je posolstvo, ktoré bola Cirkev Ježiša Krista poverená učiť. Evanjelium Kráľovstva vyhlasuje, že dni ľudských vlád sú spočítané a že Boh čoskoro nastolí svoje Kráľovstvo, ktoré nikdy nepominie (Dan 2:44). Keď bude nastolené Božie Kráľovstvo, Ježiš bude kraľovať navždy ako Kráľ Kráľov a Pán Pánov.

SVÄTÉ PÍSMO

Biblia je vo svojich pôvodných rukopisoch inšpirované Slovo Božie, a zjavuje Božiu vôľu pre ľudstvo. Sväté Písmo (nie jeho kultové verzie) je Božskou a teda konečnou autoritou vo veciach viery a pravdy. Je zjavením od Boha človeku, neomylným pravidlom viery a správania (Jn 1:1-14; Hebr 1:1-3; 2Tim 3:16; 1Pt 2:2).

POKÁNIE

Pokánie je dar od Boha. Nie je pravda, že človek sa môže kajať kedykoľvek. Pokánie závisí od usvedčujúceho pôsobenia Ducha Svätého v živote hriešnikov a veriacich. Usvedčenie Ducha Svätého, ktoré často sprevádza kázanie Evanjelia Ježiša Krista, povedie k odhaleniu vlastnej hriešnosti, ktorá ak nevedie k zármutku na spásu, k žiadnemu pokániu a ani spáse nedôjde. Výčitky alebo smútok sveta je len pocit hlbokej ľútosti, beznádeje alebo dokonca zúfalstva a nevedie ku žiadnym konštruktívnym zmenám a je nutné sa z neho kajať (2Kor 7:9). Na druhej strane, zármutok duše, ktorý si mnohí zamieňajú so zármutkom sveta, vyvoláva pokánie, ktoré nás vedie k tomu, že sa odvraciame od hriechu a sebectva a prijímame vieru na zmenu. Svetský zármutok je deštruktívny, ale pokánie je životodarné. Pokánie mení spôsob, akým cítime a konáme o hriechu, sebe a Bohu. Pokánie je úplná zmena srdca, mysle, postoja, emócií, vôle, konania a životného štýlu plynúce z nepokoja a smútku z presvedčenia Ducha Svätého o hriechu. Pokánie je prvým krokom znovuzrodenia. (2Kor 7:10; Ž 51; Sk 2:38; Sk 11:18; 2 Tim 2:25; Gn 6:3; Rim 1:18-32; Mt 9:12-13)

SPÁSA

Jediná spása, ktorá je k dispozícii ľudskej rase, bola vykúpená Ježišom Kristom na Kalvárii. Dielo Kalvárie sa skladá z jeho smrti, pohrebu a vzkriesenia. Vzhľadom na to, sa dielo Kalvárie skladá z umierania, pochovania a opätovného vzkriesenia, Ježiš nazýva tento plán znovuzrodenie a vyhlásil, že znovuzrodenie je pre vstup do Božieho Kráľovstva zásadné. Znovuzrodenie je možné IBA jediným spôsobom (Jn 3:3.5). Bez Ducha Svätého vzkriesenie pri Druhom príchode Ježiša Krista na zem NIE JE MOŽNÉ.

PROROCTVO

Veríme, že Boh dnes hovorí. Veríme, že vypočutie si od Boha, či už jednotlivo ako členovia, ako aj spoločne ako Božia Cirkev, prostredníctvom proroctva alebo iných biblických prostriedkov, ktoré si Boh vybral na komunikáciu, je nevyhnutné pre našu vieru a chodenie s Bohom. Proroctvo a prorocký výrok sú len jednou z metód rozlíšenia Božej vôle a smerovania a uznáva sa, že žiadna z metód alebo kanálov proroctva nebude vždy 100 percentne presná a činy by sa nemali robiť len na základe prorockých slov bez potvrdenia, ako to učí Boh sám. Veríme, že prorocké spoločenstvo slúži účelu v Kristovom Tele pri aktivácii, ustanovení, uvoľnení, poverení a ordinácii darov pre ich úrad, funkciu a miesto vzťahu a/alebo vedenia. (Jn 15:16; 1Kor 14:3, Ef 4:11; 1 Tim 4:14; Sk 13:1-3 atď.)

USTANOVENIE

Veríme v dva základné obrady Novej zmluvy: krst ponorením a Pánovu Večeru ako pripomienku sebaobetovania sa Krista pre vykúpenie celého sveta. Nemyslíme si však, že vykonávanie takýchto nariadení je obmedzené na tzv. vysvätených alebo licencovaných služobníkov. Veríme v kňazstvo veriacich.

Ordinácia, alebo ustanovenie a udeľovanie “mandátu” v Kristovej Cirkvi je oddelením a uznaním špecifického Božieho obdarovania a to samotným Bohom, nie ľuďmi (viď Jn 15:16; Sk 13:2). Veríme, že Boh OSOBNE a PRIAMO povoláva ľudí do konkrétnych služieb ako apoštolov, prorokov, evanjelistov, pastierov a učiteľov. Boh volá a človek môže len rozpoznať volanie a prijať ho. Ustanovenie za Služobníka je založené na Božom uznaní Jeho daru.

Odmietame účinnosť Bohom neustanoveného rituálu a koncepciu samostatnej kňazskej triedy pochádzajúcu z ľudí. Uznávame kňazstvo veriacich a službu apoštola, proroka, evanjelistu, pastora a učiteľa s autoritou Starších Cirkvi. Veríme, že tí, ktorí sú povolaní do týchto úradov, budú fungovať tak, aby išli príkladom v modlitbe, uctievaní, vyučovaní, vkladaní rúk a prorokovaní, a že ich skutky budú odrazom Božieho povolania v súlade s učením Písma (Mk 16:16-18; Sk 7:48 a Sk 17:24).

CIRKEV a ŠTÁT

Boh zveril SVOJEJ Cirkvi (nie štátnej) slávnostnú biblickú zodpovednosť byť svedomím spoločnosti, kultúry a vlády. Cirkev ako taká má povinnosť pred Bohom hovoriť o problémoch, ktoré vznikajú a súvisia so spoločnosťou, kultúrou a vládou. Konkrétne sa od Božej Cirkvi, v tradícii Prorokov, vyžaduje, aby vyzvala vládu, aby sa pred Bohom zodpovedala za konanie vlády s cieľom udržať vládu v jej správnej úlohe a vzťahu ako správca národných zdrojov pod Bohom. Božia Cirkev má Boží mandát praktizovať svoju vieru tak, ako to diktuje Boh. PÁNOVA je Zem a jej plnosť. Cirkev je Kristovou Krvou kúpenou Nevestou Krista, ktorej Hlavou, PÁNOM a jediným UČITEĽOM je Ježiš. Preto kategoricky odmietame akékoľvek nároky štátu a jeho cirkví na vedenie alebo suverenitu nad Božou Cirkvou. Keď pozemské vlády opustia svoju Bohom určenú sféru zodpovednosti a snažia sa obmedziť, prekážať alebo obmedziť poslušnosť Cirkvi Kristovi vo všetkých oblastiach života, potom Cirkev musí a bude poslúchať skôr Boha ako ľudí a musí tiež konfrontovať vládu s jej omylom a privolať ju späť na jej správne miesto pod Bohom. (1Kr 18:18; 2Krn 15:1-4; Mt 5:13-14; Sk 12:23; 1Sam 15:14-35; Ex 8-10; Dan 3, Dan 6; Sk 4:19; 5:29]

UČENÍCTVO

Kristus ustanovil svoje učeníctvo OSOBNE a definuje svojho učeníka podľa svojich kritérií (Mt 16:23-27; Mk 16:16-18; Lk 14:25-27.33-35), nezávisle a úplne inak ako to robia predstavitelia cirkví falošného kresťanstva, pred ktorým nás On sám varoval (Mt 24:4-5; Zjv 17-18).

Pasáže Písma jasne definujú, že členovia Kristovej Cirkvi môžu vyhľadávať rady, konzultácie, smerovanie, účel, riešenie a vedenie medzi Staršími Cirkvi, zrelými mužmi a ženami a päťnásobnými služobnými darmi v Kristovom Tele. Ďalej veríme, že konzultáciu a poučenie Písma možno použiť prostredníctvom sedení, spoločenstva Veriacich, čo zároveň poskytuje bezpečnosť, obranu, záchranu a oslobodenie od problémov. Osobná starostlivosť o Svätých Najvyššieho je posvätením celého človeka, tela, duše a ducha, prostredníctvom lásky, ktorá pramení z viery, trpezlivosti a nádeje, a vykupiteľskej moci Kristovej Krvi, čoby ultimátnej obety zmierenia. Premena duše skrze Božie Slovo, zapieranie starej prirodzenosti, spása skrze milosť, nie skutky a prísľub zmŕtvychvstania, sú účinné pracovné mechanizmy, ktoré charakterizujú službu lásky. Takáto služba je základom praktizovania našej viery. (1Kr 1:12; Prís 27:9; Prís 11:14; Ž 55:13-14; Ž 55:13-14; Prís 1:11-14; Prís 12:15; 1Sol 3:13; 5:23; Rim 3:25; Lk 9:23; Ef 2:13-16; 1Pt 1,18-19; Rim 12:1-2; Gal 2:20, 5:24; 1Pt 1:13-15; Ef 2:1-8; Jn 3:16, 10:25-26)

OSLOBODENIE

Potreba vyslobodenia sa prejavuje neschopnosťou oslobodiť sa od otroctva: napríklad mentálneho, emocionálneho, fyzického alebo duchovného, ktoré je normálne spojené s činnosťou démonov. Božou túžbou je priniesť vyslobodenie svojmu ľudu. V Mene Ježiš nám bola udelená autorita prinášať vyslobodenie iným. Náš boj je však so silami zla, nie ľuďmi, našou zbraňou je Božie Slovo a svedectvo, naša autorita a moc pochádza od samotného Ježiša a bojiskom sú duchovné sféry. (Jób 5:19, Ž 91:3, 2Tim 4:13; Hebr 2:15; 2Pt 2:9; Mk 16:17, Jn 14:12; 1Kor 12:8-11; Ef 6:12; Mk 16 :17, Sk 1:8; Ef 6:10-18, 2Kor 10:3-5, Rim 8:9, Gal 5:22-23)

RODINA

Veríme v stvorenie a Boha ako Stvoriteľa. Veríme, že Boh stvoril človeka a že ich stvoril ako muža a ženu, t. j. rovnocenné bytosti s rozdielnymi úlohami. Ako takých ich stvoril rôznych, aby sa navzájom dopĺňali a napĺňali. Boh ustanovil monogamné manželstvo medzi mužom a ženou ako základ rodiny, základnú štruktúru ľudskej spoločnosti. Výuku detí prikázal rodičom, nie štátu ani systémom a zakázal akúkoľvek perverzitu ako výuku detí, ako aj prznenie sa ľudí navzájom (Dt 27:15-26; Ex 20:1-17)

VZKRIESENIE

Tí, ktorí boli znovuzrodení – podriadili sa trom krokom znovuzrodenia a naozaj prijali dar Ducha Svätého (viď Mk 16:16-18) a žili život podriadený vláde Ježiša Krista, budú vzkriesení nesmrteľní, v čase druhého príchodu Ježiša a budú vládnuť a panovať s Kristom v Jeho kráľovstve na zemi (Zjv 5:9-10).

VEČNÝ SÚD

Tí, ktorí odmietajú evanjelium Ježiša Krista, budú vzkriesení, ale až v Druhom vzkriesení, po 1000-ročnom Božom Kráľovstve Krista na zemi – NIE pri Jeho druhom príchode na zem – aby sa zjavili pred veľkým bielym trónom posledného súdu. Stratení skončia vo večnom zatratení. Spasení prijmú Ultimátne Vykúpenie – Večný Život.