Boh Vyžaduje Poslušnosť Pred Prijatím Ducha Svätého

Pravdou Písma zostáva aj fakt, že po prvé, tento dar neprijíma každý automaticky, čoho dôkazom je čarodejník Šimon. A po druhé, je možné stratiť Ho navždy. Dokonalým dôkazom tohto faktu je prvý kráľ Izraela, Saul. Duch Svätý totiž nikdy nevstúpi, ani nebude prebývať v človeku, ktorý je podrobený, rozumej zotročený hriechom (svojím egom). Preto Písmo učí:

Sk 5,32: A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal (iba) tým, čo Ho poslúchajú.

Niektorí však tvrdia, že to nie je také jednoduché, lebo podľa nich nie je možné poslúchať Boha predtým, ako prijmeme Jeho Ducha. Podľa nich, ak by bola poslušnosť požiadavkou, bolo by vraj nemožné Ducha Svätého prijať. Takéto zmýšľanie je však hriešne a zvrátené, lebo v časoch Starej Zmluvy nik po Adamovi až po Krista dar Ducha Svätého neprijal a napriek tomu patriarchovia Izraela, všetci Boží Proroci, aj všetci Boží služobníci Boha poslúchali.

Aj Bohom prikázané tri kroky znovuzrodenia (Sk 2:38) uvádzajú dve základné požiadavky pre prijatie Ducha Svätého:

1. skutky pokánia a
2. krst ponorením v Mene Ježiš (krst je vonkajším prejavom poslušnosti viery v Kristovu obetu)

Pokánie teda nie je len hlboký a skutočný pocit ľútosti nad tým, že človek spáchal hriechy, ktoré spôsobili utrpenie a smrť Ježiša Krista, ale je to dokázateľné odvrátenie sa od hriešneho spôsobu života a obrátenie sa k Bohu. Toto pokánie sprevádza horlivá túžba robiť v našom živote všetky nevyhnutné zmeny, aby sme sa vyhli opätovnému páchaniu tých istých hriechov. Inými slovami, skutočné pokánie prináša úprimnú a horlivú snahu aj túžbu poslúchať Boha. Táto úprimná snaha (nie iba túžba) nás vedie k tomu, že meníme svoj životný štýl, aby sme boli v súlade s Božími prikázaniami.

Ak sú tu „prikázania“ musí tu byť aj Veliteľ. Tým je Ježiš Kristus. To znamená, že všetky prikázania, stanovené v Božom Zákone, sa musia dodržiavať.

Keď Ján Krstiteľ kázal posolstvo o pokání, aby pripravil Cestu Ježiša Krista, žiadal, aby jeho nasledovníci urobili konkrétne zmeny vo svojom živote. Keď Ján kázal, Duch Svätý ešte nebol daný, ale Ján dal jasne najavo, že Boh od ľudí vyžaduje zmenu ich životov, aby dokázali, že ich pokánie je skutočné. Pavol kázal presne to isté posolstvo o pokání pred kráľom Agrippom.

Skutočne kajúci sa človek sa okamžite začne snažiť poslúchať Boha. Zmeny, ktoré človek vo svojom živote robí, sú „ovocím“, ktoré dokazuje, že jeho pokánie je skutočné. Skutočne žité pokánie znamená, že z hriešnika (človeka žijúceho bez Boha), sa stal kajúcnik (človek horlivo konajúci zmenu životného štýlu podľa Božieho Zákona). To neznamená, že kajúcnik poslúcha Boha okamžite dokonale. Aj tí, ktorí prijali Ducha Svätého, vyznávajú svoje neúmyselné hriechy Bohu. Teda ešte nie sú vo všetkom úplne dokonalí. Ale znamená to, že jednotlivec naozaj zmenil svoj život zo sebeckého, na orientovaný na poslušnosť Bohu. A keď takto Bohu prináša ovocie pokánia a žije vieru v Kristovu obetu podriadením sa krstu ponorením v Mene Ježiš, Boh mu dáva svojho Svätého Ducha. Ako Peter jednoducho povedal, Boh dáva svojho Svätého Ducha naozaj “iba” tým, ktorí Ho poslúchajú!

Hoci sa výraz “iba”, vo verši nenachádza, napriek tomu z neho doslova kričí. Tým, ktorí svoje hriechy iba ľutujú, ale žiadne pokánie nerobia, rozumej nežijú vieru v Ježiša Krista, tým Boh Ducha Svätého nedá. Je nemožné byť svojvoľník, t.j. správať sa hriešne (nečisto) a prijať dar Svätého Ducha. Pre prijatie tohto daru neexistuje žiaden iný spôsob, ani žiadne iné správanie, než poslušnosť Bohu, ako dokazuje aj Žalmista:

Ž 24,5: Taký dostane odmenu od Pána a dar Spravodlivosti od Boha, svojho Spasiteľa.

Všetky iné predstavy a výmysly, aj hriešne praktiky ohľadne prijatia daru Ducha Svätého, sú vzburou proti Božiemu prikázaniu o znovuzrodení a vedú do večnej skazy. Niektorí tvrdia, že poslušnosť spomínaná v tejto pasáži znamená poslúchať Boží príkaz kázať Evanjelium Vykúpenia, nie poslúchať Boží Zákon. Tvrdia, že Petrov výrok vznikol údajne preto, lebo úrady brali na zodpovednosť apoštolov, ktorí neposlúchli ich príkaz nekázať o Ježišovi. Odvodzujú to z Petrovho komentára vo verši 21, kde Peter hovorí: „Boha treba poslúchať viac ako ľudí.“

Aj tento názor po prvé, úplne ignoruje celkový ráz a kontext Petrovho výroku (Sk 5:30-31), čím je dokázateľne vzburou proti Božiemu Zákonu a rúhaním sa Pravde Evanjelia. A po druhé, ignoruje jasné požiadavky, ktoré Boh pre prijatie Ducha Svätého kladie, t.j. skutky pokánia a krst ponorením do Mena Ježiš. Boh nikde v Písme nevyžaduje kázanie Evanjelia Vykúpenia ako predpoklad prijatia Jeho Ducha. Bola to práve Moc Božieho Ducha, ktorý v Evanjeliu prebýva, ktorá inšpirovala. A bol to Duch Svätý, pravý Vodca Kristovej Cirkvi, ktorý viedol apoštolov kázať Evanjelium Vykúpenia AŽ potom, čo Ho prijali (Sk 2:4).

Ak chceš naozaj byť znovuzrodený a prijať dar Svätého Ducha, ak chceš byť aj ty vedený Duchom Svätým, musíš spĺňať Božie požiadavky pre Jeho prijatie. Ako sa to robí, sa dozvieš v kurze Spása.