Kresťan a Bázeň pred Bohom

Áno, logicky to znamená, že kto zotrváva hriechu, odmieta prijať svoj Bohom daný zmysel života, čo je spása a tým svoje stvorenie na Boží obraz. Istý pohľad nám poskytuje Ježišova výzva v Zjavení 2:11: Ten, kto zvíťazí, tomu druhá smrť nikdy neublíži.“ Podobne povzbudzuje svoju Cirkev po všetkých mestách k víťazstvu, čím jasne naznačuje, že úspech v rámci Božieho zámeru, je s tým spojený. Boh nás nestvoril ani nepovolal zlyhať. Grécky výraz pre „prekonať“ je tu nikáo (Strong číslo 3528), čo znamená „podmaniť si, dobyť, zvíťaziť, získať víťazstvo“.

Ž 2,10-11: Majte teda teraz rozum, ó vy, Králi; dajte si povedať, vy Sudcovia Sveta. Slúžte Pánovi s bázňou a jasajte s chvením.

Ž 34,11: Poďte, deti, počúvajte ma,naučím vás bázni pred Pánom.

Sto ďalších veršov hovorí v podstate to isté: Musíme mať v sebe bázeň pred Bohom. Napriek tomu mnohí zotrvávajú vo viere, že v kresťanstve bol strach z Boha nahradený láskou k Bohu.

Niet pochýb o tom, že Boh chce, aby sme sa Ho báli. Všimni si, že Ž 34:11 hovorí, že bázeň pred Bohom je vlastnosť, ktorej sa musíme naučiť, čo naznačuje, že túto vlastnosť v sebe prirodzene nemáme. Spasiteľný strach z Boha je teda iný ako strach, ktorý bežne v živote vnímame. Preto sa to treba naučiť.

Strach je silný motivátor. Naše bežné chápanie strachu siaha od miernej obavy alebo uvedomenia si úzkosti až po otvorený teror. Ako extrém vytvára reakciu „bojuj alebo uteč“. Prečo teda milujúci Boh chce, aby sme sa Ho báli? Nechcel by radšej, aby sme sa k Nemu túlili bez pomyslenia na strach?

Mnoho ľudí má takúto predstavu, ale je to mylná predstava, lebo zabúda, na čo zabúdať nesmieme. A to, na čo zabúdať nesmieme je fakt, že Boh nie je človek; On je Boh. Pripomína nám v Izaiášovi 55:8-9, že nezmýšľa ako muž. Áno, chce, aby sme Ho milovali, ale aj v tejto láske by mal byť vždy prítomný pocit strachu.

Pripomeňme si, že Ž 2:11 prikazuje: “Slúžte Pánovi s bázňou a jasajte s chvením.” Pre kresťana sa strach a radosť zdajú byť zvláštnym párom. Pavol píše vo Flp 2:12, aby sme … s bázňou a chvením pracovali na svojej Spáse. Bežne si „chvenie“ spájame so strachom, z toho, že sa zľakneme. Čoho sa treba báť a chvieť sa pri práci na svojej spáse až do konca?

Dt 6:4-5: Počuj, Izrael, Pán je tvoj Boh; Boh je Jeden! Miluj Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou a celou svojou mocou.

V kresťanskom prostredí nám oveľa viac vyhovuje tento príkaz milovať, no všimni si verše 1-2:

Dt 6,1-2: Toto sú prikázania, zákony a nariadenia, ktoré Pán váš Boh, prikázal vás naučiť, aby ste ich mohli robiť v krajine, do ktorej idete, aby ste ju vlastnili, Aby si sa bál Pána svojho Boha, a zachovával všetky Jeho zákony a Jeho prikázania prikázania, ktoré ti prikazujem tebe, tvojmu synovi a synovi tvojho syna po všetky dni tvojho života; a aby sa predĺžili tvoje dni.

Bezprostredne pred a po Jeho príkaze vo verši 5 milovať Ho tiež potvrdzuje, že sa Ho máme báť (pozri verše 2, 13). Zmysel veršov 1-2 je taký, že tento strach vzniká vtedy, keď dodržiavame Jeho prikázania, nie skôr! Je jasné, že strach z Neho a lásku k Nemu nemožno oddeliť od nášho vzťahu s Ním.

Izaiáš pridáva ďalší zaujímavý aspekt: Považuj Pána Armád za svätého; a nech je On vašou bázňou a nech je On vašou hrôzou. (Iz 8:13) Iste by sme si mohli myslieť, že niekto tak blízky Bohu ako Prorok Izaiáš sa Ho nemusí báť, ale tu Boh prikazuje Izaiášovi, aby sa ho bál. Prečo? Pretože spasiteľný strach získaný vo vzťahu s Ním vždy motivuje pohyb správnym, zbožným smerom, bez ohľadu na intenzitu životných okolností.

Ani 1Jn 4:17-18 neprotirečí to tvrdeniu, že náš vzťah s Bohom má obsahovať spasiteľný strach z Boha:

Tým sa láska v nás stala dokonalou, aby sme mohli dôverovať v Deň Súdu, lebo ako je On, tak sme aj my v Tomto Svete. Kde je Pánov Duch, tam je sloboda a my vieme, že v láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nebol zdokonalený v láske.

Táto pasáž si ani v najmenšom neodporuje, keď pochopíme druh strachu, o ktorom píše apoštol Ján. Kľúč k tomuto strachu sa objavuje vo verši 17 vo výraze „odvaha“. John má na mysli odvahu byť Kristov napriek okolnostiam, ktorým čelíme v živote v tomto svete, keď sa obrátime. Božia láska v nás pôsobí, a vyháňa z nás strach z chorôb, útlaku, prenasledovania a smrti, no nevyháňa, ale pôsobí svätý strach z Boha. Ak by to nebola pravda, Ján by bol v rozpore s tým, čo Biblia hovorí na inom mieste o nevyhnutnosti naďalej sa báť Boha. 

Pravé Kresťanstvo nikdy nenahradilo strach z Boha láskou k Nemu, ako sa mnohí mylne domnievajú, alebo si namýšľajú. Namiesto toho láska a bázeň pred Bohom pracujú ruka v ruke.