Mŕtvi živí

28 MÁJA 2020
Dnes som s Pánom hovorila o istých aspektoch správania sa môjho syna. Z Jeho odpovede mi bolo jasné, že môj syn je mŕtvy. Presnejšie, duchovne mŕtvy. Nedes sa, lebo táto „zlá správa“ bola len prvou polovicou Pánovej odpovede. Tou druhou bolo prisľúbenie spásy a čosi navyše. Biblia používa v 2Kr 4,31 naozaj zaujímavý výraz na vyjadrenie trvanlivosti stavu smrti dieťaťa: „nebolo hlasu ani počutia“. Dnes by sme povedali: „Nebolo ani pulzu ani dychu,“ ale Písmo tu zjavuje práve hovorenie a počúvanie ako známky života. Prečo?

Boh nám v 2Kr 4:31 teda zjavne neposkytuje žiaden lekársky ani klinický dôkaz o úmrtí dieťaťa, ale komentuje stav smrti. Keď je niekto mŕtvy, nemôže viac hovoriť ani počuť (viď márnice); komunikácia je nemožná. Zvlášť zaujímavé je to, že Boh často hovorí o duchovnom oživení ako o „živote“ a duchovnej temnote alebo degenerácii ako o „smrti“. Keď v tejto súvislosti hovoríme o nepovolaných – ešte nespasených ľuďoch, musíme vziať do úvahy to, čo Ježiš povedal potencionálnemu učeníkovi: „Nasleduj ma a nechaj nech si mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych“ (viď Mt 8:22). Hovorí cirkvi v Sardách: „…Viem o vašich skutkoch, že formálne ste nažive, ale duchovne ste mŕtvi.“ (Zjv 3:1). Pavol píše: A oživil aj vás, ktorí ste boli mŕtvi vo svojej odbojnosti a hriechoch,“ a v Ef 5:14 hovorí dokonca: „…Prebuď sa, spachtoš, vstaň z mŕtvych a Kristus ti dá svetlo.“ Hovorili sme o tom už v kurze Viera, Spása aj inde.

Dieťa teda symbolizuje určitého kresťana, ale aj v Krista zatiaľ neveriaceho človeka. Je mŕtvy a nemôže hovoriť ani počuť. Čo sa stane s Kresťanom, ktorý duchovne zomrie? Už viac nehovorí Božím spôsobom – ani skutkom ani rečou; nemôže hovoriť „dobre“ ani „kráčať (žiť) vo viere“! Ani jeho uši nie sú otvorené ani pozorné k Božiemu Slovu. Ako hovorí Ježiš v Mt 13:15.

Biblickým eufemizmom pre smrť je spánok. Napríklad aj v 1Kor 11:30 Pavol vysvetľuje, že mnohí zomreli pretože sa lámania chleba účastnili nehodne: „Z tohto dôvodu sú mnohí medzi vami slabí a chorí a mnohí sú mŕtvi.“ Podobne používa tento eufemizmus v Sk 13:36: „Lebo potom, čo Dávid slúžil svojej vlastnej generácii z vôle Božej, zaspal, bol pochovaný so svojimi otcami a videl porušenie (rozklad)“. Odkazov na tento fakt je však v Písme oveľa viac.

Pretože Biblia tak úzko spája smrť a spánok, metaforu spánku používa aj na duchovný úpadok. V živote znovuzrodeného Kresťana je toto veľmi vážna vec. Najznámejším príkladom je podobenstvo o desiatich pannách v Mt 25:1-13. Poučenie je v tom, že musíme zostať duchovne ostražití, najmä dnes, keď vieme, že Kristov návrat sa stále viac blíži. Ale Ježiš prorokuje, že všetok Boží ľud zaspí na svojej stráži! Zaspať na stráži znamená byť duchovne otupený, nie bdelý, znamená to byť doslova duchovne mŕtvy 1.

A Boží ľud naozaj zaspal – duchovne zomrel práve v časoch a vďaka viere v jed katolicizmu a jeho odnoží. To je dôvod prečo je aj dnes väčšina veriacich v Krista stále duchovne mŕtva. V tejto súvislosti nám náš brat Pavol radí:

Rim 13,11-12: 11A urobte to, vediac, že je najvyšší čas prebudiť sa zo spánku; lebo naše spasenie je teraz bližšie, ako keď sme prvýkrát uverili. 12Noc pokročila ďaleko, deň je na dosah. Preto odvrhnime skutky temnoty a oblečme si výzbroj svetla.

Že je výzbroj svetla absolútne nevyhnutná, istotne nikomu hovoriť nemusím. Lenže, aby sme si ju vôbec mohli nasadiť, musíme najprv pochopiť, čo to tá výzbroj svetla vlastne je. A ďalšiu vec, ktorú sa Kresťan musí naučiť je, ako sa táto výzbroj svetla nasadzuje 2.

V 2Kr 4:31 Gehazi podá správu Elizeovi a Sunammitke: „Dieťa sa neprebudilo.“ V rovnakej situácii duchovnej smrti je dnešný Kresťan, toto dieťa na konci čias. A aj toto dieťa – ako aj každý budúci Kresťan – „spí“ – je „mŕtve“. Prečo? Pretože je vystavené „ohnivým šípom zloducha“, pred ktorými samo v sebe nemá absolútne žiadnu ochranu.

Jediná nádej dieťaťa na oživenie spočíva v milosrdenstve a moci Božej a vo vernosti pravého Božieho služobníka – teba a mňa – živých Kresťanov.

Najnovšie príspevky