Priprav sa stretnúť Boha!

18 OKTÓBRA 2021
Kristus varoval farizejov: „Božie prikázania zavrhujete a držíte sa ľudských tradícií“. Napríklad Vianoce a Veľká noc sú IBA ľudské tradície, ale sú to lži. Čo sa stane, ak si človek pokúšajúci založiť náboženstvo zmieša klamstvo s Božou pravdou? Spomeň si na Boží hnev, keď Áron na naliehanie Izraelitov na púšti urobil zlaté teľa a vyhlásil sviatok pre Pána. Nie je tomu inak ani pri dodržiavaní Vianoc a Veľkej noci v mene Krista dnešnými falošnými cirkvami.

Kristus často obviňoval farizejov z ich pokryteckého náboženstva, prejavovaného v obľube rituálov a okázalosti s malým alebo žiadnym ohľadom na skutočnú spravodlivosť. Podobný postoj zanedbávania svojho duchovného stavu sa vkradol medzi veriacich aj v prvotnej Cirkvi pomerne skoro a podnietil apoštolov, aby varovali Kresťanov pred jeho nebezpečenstvom (Hebr 2:1–3; Hebr 5:12). Tieto varovania sú rovnako aktuálne aj v našich časoch. Pre sebecký postoj. tzv.zodpovedných krajín aj ich obyvateľov, ktorý v spoločnosti okolo nás  prevláda – a návratom Ježiša Krista, ktorý je doslova už za rohom – nemôžeme Božie varovania ignorovať, ale brať ich smrteľne vážne.

Am 7,14-17: Potom Amos odpovedal Amasiášovi: „Nebol som žiadnym prorokom, ani som nebol syn proroka; ale bol som pastier a narezávač poľných fíg. A Pán ma vzal, keď som išiel za stádom a Pán mi povedal: Choď, prorokuj Môjmu ľudu, Izraelu. Teraz teda počuj Slovo Pánovo: Ty hovoríš: Neprorokuj proti Izraelu a netrať slovo proti Izákovmu Domu. Preto takto hovorí Pán: Tvoja žena bude prostitútkou v meste, tvoji synovia a dcéry padnú pod mečom, tvoja krajina bude rozdelená hranicou; a ty sám zomrieš v nečistej krajine; a Izrael určite vyjde zo svojej zeme do vyhnanstva.

Keď Amos odpovedal: „Nebol som žiadnym prorokom, ani som nebol syn proroka; ale bol som pastier a narezávač poľných fíg“, hovorí jasne, že ho sám Boh poveril „prorokovať Môjmu ľudu, Izraelu“ (verš 15). Amos bol jednoducho verným Božím služobníkom bez formálneho školenia, bez diplomu z katolíckej univerzity, a nebol ani členom žiadneho kňazského seminára na prácu, na ktorú ho Boh sám povolal. „Takže,“ hovorí, „nehovor mi, aby som neprorokoval, keď mi to Boh prikáže!“ Kristovi apoštoli povedali to isté Sanhedrinu (Sk 5:29) a skutočne veriaci v Krista dnes, má presne takto odpovedať všetkým, ktorí im zakazujú ohlasovať druhý príchod Ježiša Krista a Božieho Kráľovstva dnes.

Potom Amos prednesie svoje prorocké odsúdenie modlárskeho kňaza Amaziáša (Am 7:17). Ale do kliatby sú zahrnuté aj Amaziášova manželka a deti a to z dvoch dôvodov:

  1. Ako už bolo ukázané, vodca určuje smer tých, ktorí sú pod ním. Akákoľvek kliatba, ktorá padla na Amaziáša, do značnej miery zasiahla aj jeho rodinu.
  2. Je biblickým princípom, že rodiny sú často zjednotené vo viere, hoci to nie je vždy skutočná Viera v Ježiša Krista.

Príslovie „Krv je hustejšia ako voda“ pripúšťa, že rodinné väzby sú často silnejšie ako vplyv Božieho Svätého Ducha. Ak niekto odíde z Cirkvi, často odídu aj ostatní v rodine. Ako duchovne vzrastá alebo upadá jeden člen rodiny, tak vzrastajú, či upadajú aj ostatní.

Vďaka svojmu opovážlivému odsúdeniu Božieho proroka, kňaz Amaziáš trpel a jeho rodina trpela s ním. Boh sám dohliadol na to, aby bol tento betelský kňaz osobne svedkom nadchádzajúceho zničenia národa, ktoré s pomstou padlo aj na jeho vlastnú rodinu. Naozaj je pravda, čo hovorí Božie Slovo: Boh sa vysmievať nedá a Pán sám sa zastáva aj pomstí svojich služobníkov.

Tento príklad, jediná naratívna časť v celej knihe, graficky ilustruje plody samoľúbosti a pýchy modlárskeho kňaza Amaziáša. Boh však AJ DNES posiela svojich prorokov, aby zvonili na čo najviac varovných zvonov, aby zobudili Jeho ľud v naliehavosti doby. Okno príležitosti na odvrátenie večnej záhuby duší je malé a Boh chce, aby Jeho ľud využil tento čas na to, aby Boha našiel a zmenil svoje spôsoby.

Prorok Amos tak opisuje spoločnosť, doslova odzrkadľujúcu dnešné tzv.vyspelé krajiny sveta, od najvyšších predstaviteľov po najnižších žobrákov (Iz 1:5-6). Aj tieto dnešné národy uprednostňujú formu pred podstatou, slová pred skutkami a toleranciu pred spravodlivosťou.

Triezvy pohľad na tieto tzv.moderné a vyspelé národy však jasne hovorí o už prebiehajúcej zostupnej špirále skazy v nich samých:

  • Na našich uliciach a v našich domovoch sa šíri zločin, lebo ľud sa kŕmi holywoodskou kultúrou násilia a smrti. Krvilačnosť sa totiž neprejavuje len doslovným jedením krvi, čo Boh zakázal a nikdy nezmenil, ale aj životom na úkor iného, aj odvracaním očí od toho, kto znáša násilie iného. Ovocím tohto hriechu je napádanie sa členov rodín krvilačníkov navzájom, aj neschopnosť či zbabelosť členov rodín postaviť sa za spravodlivosť a práva napadnutého.
  • Vládne škandály a korupcia sú bežnými správami a nečudo, lebo ak má národ za hrdinov samovrahov, či vrahov a hocakých iných násilníkov a oslavuje ich, bude znášať násilie a tak sa ničí sám. Tu naozaj platí, že akou bezbožnou oslavou sa ľud zabáva, taká bude jeho záhubou.
  • A preto sa aj mnohé rodiny sa rozpadajú, zatiaľ čo ľud krajín počúva prejavy skorumpovaných, smilníkov a cudzoložníkov o „rodinných hodnotách“.
  • Národy trpia pod bezbožnosťou diktátorov, aj liberálov rovnako, lebo Boh už v časoch Starej Zmluvy povedal – a my sme dnes svedkami, že hovoril pravdu,- že aj najpodlejších ľudí dovolí dosadiť za vladárov On sám v prípade, že národ zavrhne za svojho Kráľa vyznať Jediného Boha. A väčšina vyznáva nie Jediného Boha (viď Dt 6:4), ale modloskužbu trojice, však?
  • A vidíme aj to, ako sa laodicejstvo vkráda aj do života tzv.veriacich, keď si ľudia začínajú osvojovať životný štýl a spôsoby ducha tohto sveta, ktorým je Satan. Keď stotožňujú hmotný blahobyt s duchovným prijatím, keď sú spokojní so sebou samými a so svojim duchovným pokrokom, ktorého v skutočnosti NIET (viď Zjv 3:17). Vidiac, čo laodicejstvo prináša, nikdy by sme sa nemali stať duchovne spokojnými. Kto netúži rásť v poznaní Boha a moci Ducha Svätého, kto netúži, či odmieta zdokonaľovať sa, ten duchovne UŽ nielen zaostal, ale stal sa apostatom. Rovnako, ako laodicejčania.

Znaky konca čias sú očividne všade okolo nás (Lk 12:54-56). Ale nestačí ich len vidieť. Musíme podľa tohto poznania aj konať a skutočne hľadať Boha. Izaiáš píše:

Iz 55,6-7: Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť, volajte k Nemu, kým je blízko; Nech bezbožný opustí svoju cestu a podvodník človek svoje zmýšľanie a nech sa vráti k Pánovi a On sa nad ním zmiluje; a ku svojmu Bohu, veď On hojne odpustí.

Ten čas je teraz!

Najnovšie príspevky