Učme sa zo Zázrakov

Boh povedal Mojžišovi:

Nm 14,22-23: Pretože všetci tí ľudia, ktorí videli Moju slávu a moje zázračné znamenia, ktoré som konal v Mitzrayime a na púšti, a teraz ma skúšali desaťkrát a nedbali na Môj hlas; Iste neuvidia zem, ktorú som prisahal ich otcom, a neuvidí ju nikto z tých, ktorí Mnou pohŕdali.

Generácia tých, ktorí zažili Exodus z Egypta sa vôbec nesnažila poučiť sa z Božích zázrakov, ktorých boli svedkami. Preto naďalej podliehali svojej „mentalite otrokov“, čo je predpoklad, že ich skutočnosť je zotročená prírodnými zákonmi, a že Boh nie je ochotný alebo schopný ich prekonať, kedykoľvek sa rozhodne. Skrátka, že človek je odkázaný na nejaký osud, či sám na seba, a Boha niet, alebo tu nie je pre nich. To preto špióni a ich nasledovníci stratili privilégium vstúpiť do Zasľúbenej zeme.

To isté platí aj pre nás. Pretože, aby sme boli počas nášho pozemského života verní nášmu Božskému poslaniu, musíme veriť, že vstúpiť do Božieho Kráľovstva je skutočne možné. Problém nastáva, ak človek o svojom Božskom poslaní ani len netuší a preto mu verný byť nemôže (ak ho chceš spoznať, odporúčam ti kurz Spása).

Ak tvrdíme, že sme veriaci, t.j. Kristovi, aj my by sme sa mali starať o to, aby sme dokázali spoznať a uznať dôsledky všetkých Božích zázrakov, ktorých sme boli svedkami, a to tak počas dejín Izraela, ako aj v našom osobnom živote. Naučiť sa z nich a práve pre naše časy a život, dá nesmierne veľa (viď kurz Desať Egyptských Rán). Až vtedy budeme schopní splniť svoje Božské poslanie, a tým je spraviť z tohto sveta domov Boha. V tomto meridle a podľa zásluhy zažijeme aj náš zázračný návrat do Božieho Kráľovstva, vedený Kristom pri našom konečnom vykúpení.