Pomóc! Moje dieťa si nič neváži!

Trpezlivosť, dôslednosť a dodržiavanie pravidiel sú životne dôležité, kľúčové vlastnosti, pokiaľ ide o disciplinovanie dieťaťa. Áno, ako rodič musíš byť prísny, aby sa z detí nestali jačiace, deštruktívne bytosti. Ale v momentoch ich “divokého správania” musíš zostať aj pokojný. Ak na dieťa len kričíš, alebo ho “okresávaš” príkazmi a zákazmi, alebo sa mu trestom iba vyhrážaš, ale nikdy to nespravíš, strácaš nervy a hádžeš naň rôzne metódy disciplíny, či zákazy v nádeji, že sa naň niektorá prilepí, nebude ťa brať vážne. Práve naopak: dieťa tým učíš pokrytectvu a pretvárke. Inak povedané – hrešíš. A keďže mzdou hriechu je smrť, hoci nevedome, svojím hriechom zabíjaš jeho dušu. To však nie je disciplína.

Disciplína neznamená LEN vziať telefón, tablet, či videohru. Slovo disciplína znamená „učiť“. Ak je tvoje dieťa neposlušné, musíš ho naučiť, ako to robiť lepšie a disciplína závisí od veku dieťaťa.

Pre mladšie deti je vraj účinný časový limit. Osobne s tým nemám skúsenosť, lebo môj syn toto nikdy nepotreboval. Bol vedený prísne odmala a toto, ani scény v obchodch, či inde, som nikdy riešiť nemusela. Ale tebe to možno pomôže. Lebo – ako tvrdia mamy, čo túto skúsenosť majú, tým, že dieťa umiestniš osamote do tichej miestnosti, získa čas na premýšľanie o svojom správaní.

Ak napríklad dieťa udrie svojho súrodenca, alebo iného človeka, zostúp na úroveň dieťaťa a pevným, NÍZKYM TÓNOM v hlase mu povedz, že toto je jeho varovanie, a ak sa tak bude správať znova, BUDE použitý časový limit. Ak to urobí znova, vezmi ho na oddychový čas, zopakuj mu, čo urobilo zle, a nechaj ho tam jednu minútu za každý rok jeho veku. Nehovor s ním, ani mu nič nevysvetľuj, a ak vstane, vezmi ho potichu späť. Drž sa tohto, bez ohľadu na to, ako dlho to bude trvať. Jeho minúty začínajú, keď je dieťa ticho a zostáva na mieste. Keď vyčerpalo svoj čas, vráť sa späť, povedz mu, prečo bolo mimo spoločenstvo ostatných.

A TRVAJ nielen na ÚPRIMNOM ospravedlnení, ale aj PROSBE O ODPUSTENIE. Ver mi, hovorím z vlastnej skúsenosti, toto pokorí ducha pýchy, ktorý dieťa obťažuje do takej miery, že sa dieťa bude schopné lepšie ovládať.

Staršiemu dieťaťu treba zasa dať jasne najavo tvoje očakávania, týkajúce sa jeho správania a následkov, ak poruší pravidlá. A ak dohodu poruší, musíš byť verný a pravdivý a následky na dieťa nechať dopadnúť.

Osobne som to riešila tak, – a toto každému vrelo odporúčam – že s dieťaťom uzavrieš zmluvu o odmene za samostatné vzorné správanie – môj syn tu bol oceňovaný centíkmi do pokladničky, ale len v prípade, že to bolo jeho spontánne, seba-kontrolované správanie. Nie kalkulované. To ako rodič každý z nás rozlíšiť vie. Takto sa môj syn naučil hodnote práce, peňazí a času iného, aj že dobré správanie prináša pokoj, radosť, aj požehnanie a aj materiálne dobrá. A naučil sa aj šporiť. Ale viem, že niektorí rodičia naozaj spisujú s deťmi – so svojimi dorastencami/teenegermi – aj zmluvu o správaní.

Ak dieťa poruší jedno zo zavedených pravidiel, potom ako rodič musíš postupovať disciplinovane. Ty prvý teda musíš mať disciplínu v krvi, inak jej dieťa nikdy nenaučíš a nesplníš Boží príkaz držať deti v absolútnej podriadenosti, čo je nevyhnutné pre ich spásu (v čase, keď dar Ducha Svätého pre svoj nízky vek ešte prijať nemôžu).

Neboj sa odobrať dieťaťu privilégium, ani ho potrestať… ale uisti sa, že disciplína je spravodlivá. A nevzdávaj sa a nevracaj privilégium späť len preto, že tvoj tínedžer trucuje, ani preto, že tvoj škôlkár vystrúha sladkú tváričku a ešte sladším hláskom ťa manipuluje, aby si spravil čo chce. Takto sa prejavuje smilný duch – démon.

Domáce práce sú tiež dobrou formou disciplíny pre dospievajúcich.

Ale nezabudni pochváliť ich slušné správanie. Uznaj, čo robia správne a odmeň ich za to. A pamätaj si, že dieťa je kópiou svojich rodičov.