Sloboda a Nekvasený Chlieb

Ako Kristus, ktorý niesol nástroj svojej smrti (kríž), aj veriaci nesú so sebou nástroj ich vlastnej smrti – ich skazené, telesné zmýšľanie. Len nasávaním Božieho Slova (dozrievaním od mlieka k mäsu) a jeho uskutočňovaním, je možné postupne vytláčať túto zdedenú telesnosť, ktorá vždy odporuje Duchu Svätému, odpovedajúc na Božie formovanie nášho charakteru tak, aby sme dosiahli Božie Kráľovstvo a členstvo v Jeho rodine.

Keď bol Jozef predaný do egyptského otroctva, bola to realita jeho doby. Boh pre nás zaznamenal, ako sa tam dostal a čo sa stalo v dôsledku toho, že tam bol. Ver mi, aj pre Jozefa bolo otroctvo súčasťou jeho skutočného sveta.

Ex 6,5-8: A počul som aj stonanie Detí Izraela, ktorých Egypťania držia v otroctve; a pamätal som na Moju zmluvu. Preto povedz Deťom Izraela: Ja som Pán a ja vás vyvediem spod bremien Mytzrayima, a vyslobodím vás z ich otroctva a vykúpim vás vystretým ramenom a veľkými súdmi: A vezmem si vás ku Mne za ľud a Ja budem váš Boh; a vy poznáte, že ja som Pán váš Boh, ktorý vás vyviedol spod bremien Mytzrayima. A privediem vás do Krajiny, pre ktorú som slávnostne dvihol svoju ruku, aby som prisahal, že ju dám Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi; a dám vám ju do dedičstva; Ja som Pán.

Boh sľubuje, že vyvedie Deti Izraela z ich otroctva a my chápeme, že to platí aj pre nás, pretože aj nás vyvádza z nášho duchovného otroctva. V nás sa On dostáva ku koreňu problému.

Stará Zmluva bola slabá skrze telo. My sa od Synov Izraela nelíšime; ľudská povaha sa nezmenila, nezmenil sa ani Satan ani svet. Boh sa určite nezmenil, ani Jeho Duch, ani Jeho pravda. Keďže všetky tieto veci sú konštantné, problém je stále v nás.

Riešením musí byť zmena myslenia čistým Slovom Božím. V Jánovi 8:32 sa dozvedáme, že pravda nás oslobodí. V Jn 8:44-45 potom zisťujeme, že Satan bol od začiatku vrahom a klamárom. Bol to on, kto pokúšal Adama a Evu, a tak môžeme pochopiť, že naše otroctvo je priamo spojené s klamstvom a podvodom. Vždy. A nezáleží, či klameš samého seba, Boha, alebo svojich blížnych. Otroctvo je vždy priamo spojené s klanstvom a podvodom.

To je to, od čoho sa musíme oslobodiť. Boh nikdy neklame; Jeho Slovo je vždy pravdivé. Môžeme sa naň spoľahnúť a ak ho používame, drží nás slobodných a chráni nás pred opätovným pádom do sveta. Podmienkou je byť uskutočňovateľom Slova, nie Jeho zábudlivým poslucháčom, ktorý sa doň díva iba preto, aby sa díval na seba, ale nie na Krista, rozumieš? Viď varovanie pred sebaklamom u Jakuba (Jak 1:22-25).

Keď sme povolaní, Boh nás zvyčajne nepresúva z jedného zemepisného miesta do druhého. Nie každého. Všetci však musíme vyjsť z nášho osobného, ​​duchovného otroctva, bez ohľadu na to, kde sa nachádzame, pretože ono je skutočný problém. Fyzicky zostávame tam, kde sme, ale treba pridať niečo iné.

Život berie svoje hodnoty zo svojich cieľov a zámerov. Bohužiaľ, zmysel života väčšiny ľudí je len fyzický, takže veci, o ktoré sa v živote usilujú, a prostriedky, ktoré používajú na dosiahnutie svojich cieľov, sú tým, čo každého privádza do otroctva. Ciele sú telesné a telesné sú aj spôsoby, ako ich dosiahnuť. Zahŕňajú klamstvo, vraždu, cudzoložstvo, smilstvo, kradnutie, žiadostivosť, porušovanie Sabatu, zneužívania Božieho Mena a jeho prijímanie nadarmo alebo stavanie sôch Bohu. Ide o porušovanie Desatora, ale je to ešte oveľa väčšie.

V Kresťanstve jeho veľký zámer spôsobuje, že človek si kladie tie najvyššie štandardy. Cieľom je Božie Kráľovstvo. Žiadny cieľ nemá vyššie štandardy. Aby sa človek mohol posilňovať, aby dosiahol tento cieľ, je potrebné čisté Slovo. Preto Ježiš povedal:

Mt 8:20; Líšky majú svoje skrýše a Vtáky Nebies majú hniezda, ale Syn Adama nemá miesto, kde by mohol skloniť hlavu. 

Ježiš tu nehovoril o svojom pozemskom mieste, ani o fyzickom mieste odpočinku. Hovoril o tom, že mysle a duše ľudí sú preplnené ich vlastnými predstavami, názormi a plánmi, ako vyhovieť sebe samým, ako si odpočinúť, ako si na chvíľu ľahnúť a odreagovať sa.

V takých niet miesta, kde by On – Slovo Večného Života – mohol spočívať.