Ukáž Mi Cesto!

30 APRÍLA 2021
Zákaz chleba počas sviatku Pesach je oveľa rozsiahlejší než všetky ostatné zákazy. Nielenže je tu zákaz jesť chlieb, ale zakázané je aj mať ho v dome. Hneď po sviatku Pesach sa však chlieb vracia na scénu. Chlieb, ktorý bol včera taký hrozný, sa dnes akosi stáva prijateľným.

Aká je duchovná podstata chleba? Písmo učí, že chlieb sa vo Svätostánku po celý rok obetoval nekysnutý. Verš hovorí jasne:

Lv 2,11: Žiadna pokrmová obeta, ktorú obetuješ pre Pána, nebude vyrobená z ničoho kvaseného. Lebo nedovolíš, aby vyšiel v dyme kvas a med, ako zápalná obeta Pánovi.

Avšak raz do roka, po 49 dňoch od druhého dňa Veľkej noci, bola naopak, obeta kysnutého chleba, prikázaná. Ako uvádza Božie Slovo:

Lv 23, 15.17: A budete vám počítať odo dňa po Sviatkoch, odo dňa, keď ste priniesli prikázanú obetu prvotín; sedem týždňov bude úplných,. . . Zo svojich obydlí prinesiete chlieb, oddelený, dva chleby vyrobené z dvoch desatín efy; budú z jemnej múky, [a] budú sa piecť kysnuté, prvá obeta pre Pána.

Aká je teda duchovná podstata chleba? Je chlieb úplne zakázaný (ako je to počas Pesachu a počas celého roka v Chráme), je to neutrálna matéria (ako po celý rok mimo chrámu), alebo je to príkaz (ako v chráme po odpočítaní siedmich týždňov)?

Kysnutý chlieb predstavuje nafúknuté, naduté ego. Ako takí – ešte pyšní, nadutí, sebeckí,- na začiatku nášho vzťahu s Bohom, keď sa snažíme spojiť s našou duchovnosťou, musíme odmietnuť naše “potešenie hľadajúce ego”. Aby nám tu Boh pomohol., dal nám príkaz pokánia z mŕtvych, t.j. sebeckých skutkov aj zmýšľania. Prečo? Lebo ego hľadá vždy to, čo vyhovuje jemu, nie Bohu. Ego je nepriateľom Boha. A pretože ak dovolíme nášmu nafúknutému “ja” diktovať nám, ako žiť náš život, nebudeme schopní nadviazať vzťah s tým, čo je mimo nášho “ja” – s Ježišom Kristom.  On totiž pyšným odporuje a ponižuje ich, nie dvíha. To preto sa na začiatku Pesachu, našej našej duchovnej cesty, podobne ako Židia od chleba, aj my úplne oddeľujeme od chleba, t.j. všetkého kysnutého, nadutého, sebeckého a pyšného v nás. Tým dávame najavo svoju ochotu a vôľu zriecť sa života nadutého, arogantného, sebeckého ega, ktorý vedie do zatratenia.

Zmyslom života a konečným cieľom nášho života, však nie je uniknúť nášmu “ja”, ale skôr toto naduté “ja” pokoriť, umenšiť ho a naopak, pozdvihnúť to nové, Božie stvorenie, t.j.nového človeka, ktorým sa znovuzrodením stávame. Preto Židia ihneď po sviatku Pesach, keď počítajú sedem týždňov, pracujú na zdokonalení svojich siedmich primárnych charakterových vlastností, čím pozdvihujú onú primitívnu, živočíšnu stránku seba samých, na vyššiu, t.j. duchovnú úroveň. Na konci siedmich týždňov už chlieb, t.j. náš “zmysel pre ja”, nie je odvádzaním pozornosti od duchovnosti. Naopak, náš “zmysel pre ja” bol zdokonalený do takej miery, že ono “potešenie hľadajúce ja” teraz presmerovalo svoju intenzívnu živočíšnu vášeň a túžbu k duchovnu, k láske k blížnym a k láske k Bohu. V tomto okamihu je chlieb, ono “ja”, nielen neutrálny, ale stáva sa konštruktívnou a podstatnou súčasťou nášho vzťahu s Bohom a Jeho duchovným svetom. Naše “ja” sa tak doslova stráca v Bohu a Jeho láske. Je ako obetovaná prvotina. Po siedmich týždňoch, na sviatok Žatvy, sa tak z chleba stáva prikázanie.

Účelom nášho života je pozdvihnúť seba samého, ono “ja” chlebom, ktorý je vzorom pre našu interakciu so všetkými aspektmi sveta okolo nás. Aby sme zabezpečili, že fyzické veci a zážitky, ako sú naše smartphony, jedlo, alebo akékoľvek iné svetské potešenie, používame na dobrý účel a že tieto objekty neovládajú nás, musíme najskôr zabezpečiť našu schopnosť sa od nich oddeliť, byť bez nich. Veď aj Abram sa musel oddeliť od svojej rodiny a príbuzenstva, inak by ho Boh neprijal. Najprv sa musíme naučiť zriecť sa vecí, aj škodlivých vzťahov, odložiť ich na nejaký čas: vypnúť telefón a povedať “nie” istému svetskému potešeniu, či hriešnej spoločnosti.

Až keď zistíme, sme to my, kto kontroluje veci, kto si volí priateľov a nie oni nás, až vtedy môžeme onú vec uviesť späť do nášho života a použiť ju zdravým, t.j.Božím spôsobom. Nakoniec toto naše správanie môžeme pozdvihnúť o úroveň vyššie a oná vec, alebo skúsenosť, sa tak môže stať pozitívnym vplyvom na náš život, čo nás urobí šťastnejšími, láskavejšími a duchovne vedomejšími. Takto sa môže stať “chlebom” ponúknutým Bohu v chráme.

Ak to chceš pochopiť bližšie, odporúčam ti kurzy Pokánie a Desať Egyptských Rán.

Najnovšie príspevky