Ako Dlho Môžeme Čakať?

Ako Miriam, ktorá čaká na svojho brata Mojžiša.

Práve videla, ako košík s jej bračekom odplával dole Nílom. A ona stála a čakala. “Jeho sestra stála obďaleč, aby vedela, čo sa s ním stane.” (Ex 2:4)

Rabínska interpetácia hovorí, že narodenie Mojžiša bolo z veľkej časti zásluhou Miriam.  Jej rodičia, Amram a Yocheved, sa podľa tejto interpretácie rozišli. Rozchod v duchu je tu celkom možný a z hľadiska životej situácie pochopiteľný, ale neprijateľný. A zrejme to je dôvod, prečo o Amramovi v Písme veľa nečítame. Aký zmysel malo priviesť na svet viac detí, keď bolo egyptské zotročenie také trpké, keď všetci novonarodení chlapci boli odsúdení na smrť ich hodením do Nílu? A čo urobil Amram, nasledoval zvyšok židovského ľudu.

Miriam, len 5-ročná, napomenula svojho otca. „Tvoje rozhodnutie je horšie ako faraónovo! On rozhodol len o chlapcoch, ale tvoj rozsudok sa týka aj dievčat!” Rodičom dala prísľúb, že ak sa znovu vezmú, budú požehnaní dieťaťom, ktoré vykúpi izraelský ľud.

Keď Yocheved umiestnila malého Mojžiša do rieky, aby unikol pred faraónovým krutým nariadením, Amram údajne poklepal Miriam po hlave a povedal: „Ako je to teraz z tvojim proroctvom, Miriam?

A Miriam stála za trstinou a čakala. Nie v hrôze, nie v zúfalstve, ale v očakávaní. Čo bude z jej proroctva?

A keďže tam čakala, bola svedkom toho, ako faraónova dcéra Batya vytiahla Mojžiša z vody. Uverila a preto uvidela. Videla, ako Mojžiš odmieta dojčenie od egyptských pestúnok. A keďže tam bola a čakala, mohla Batyi ponúknuť služby židovskej pestúnky – vlastnej matky.

Bolo zázrakom, že bolo dieťa Mojžiš zachránené, aby vyrástlo, aby vykúpilo židovský národ z Egypta? Áno, bol to zázrak, ale veľmi prirodzený druh zázraku. Batya zbadala dieťa a vytiahla ho, Miriam si to všimla a zavolala svoju matku – na žiadnej z týchto udalostí nebolo nič nadprirodzené. Nič z toho by sa však nestalo, keby Miriam nebola na mieste, čakajúc.

My Veriaci – tak zo Židov ako aj z Pohanov vieme, čo to znamená čakať; robíme to už dlho. A nečakali sme nečinne. Urobili sme tiež veľa dobrej práce – modlitby, štúdium Biblie, Božie skutky, skutky láskavosti. Ale čakali sme veľmi dlho a už je ťažké čakať. Je prirodzené, že sa prejaví horkosť. Toto vyhnanstvo bolo brutálne. Toľko utrpenia a bolesti.

Miriam nám však ukazuje, ako čakať.

S horkosťou nad naším utrpením, ale nie v zúfalstve. Nikto nepocítil vyhnanstvo hlbšie ako Miriam. Odráža sa to v jej mene, z hebrejského koreňa “mar”, horký. Napriek svojej bolesti vyrábala Miriam v Egypte tamburíny. Nepochybovala, že jej proroctvo sa naplní, ich utrpenie sa skončí a jedného dňa budú tancovať. (Ex 15:20) Po ich oslobodení odniesla tamburíny do púšte a viedla židovské ženy v speve a tanci.

Keď čakáme na svoje univerzálne a osobné vykúpenie – v akejkoľvek oblasti – môžme čerpať silu z Miriam. Tak ako stála po boku svojho brata, “stojí” aj po našom a dodáva nám odvahu a nádej. A s jej silou si zaslúžime vidieť vykúpenie a budeme prví, ktorí ho budú oslavovať.