Zjednotenie s Bohom

Hebr 8,11-12: Nik už nebude učiť svojho blížneho, alebo človek svojho brata tým, že povie: Maj poznanie Pána, pretože Ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho z nich, Lebo im odpustím ich bezbožnosť a na ich hriech si už nebudem pamätať.

Každý rok, v Deň zmierenia, boli hriechy Izraela symbolicky prenesené na zviera a po jeho zabití sa krv zvieraťa priniesla do Svätostánku tak, že bola postriekaná krvou prvého capa na Tróne milosrdenstva, a tak bolo ľudu odpustené. To je obraz za týmto veršom.

Takže autor hovorí, že Svätostánok Starej Zmluvy, všetok jeho nábytok a všetky jeho obrady a rituály používané na vykonanie zmierenia (zjednotenie sa) s Bohom boli predobrazmi. Tieto symboly stáli na svojom mieste s jasným účelom, ale len dovtedy, kým neboli nahradené efektívnejšou realitou. Kristus vošiel do Svätyne svätých so svojou vlastnou krvou.

Ako to súvisí s kontextom pasáže listu Hebrejom? Celkovú tému listu Hebrejom možno opísať slovami lepší, vyšší, väčší, dokonalejší. List sa začína pravdou, že Kristus je väčší ako anjeli. Potom nám ukazuje, že cieľ, ktorý sme dostali v Evanjeliu o Božom kráľovstve, je natoľko nadradený všetkému, čo kedy bolo človeku ponúknuté, že s tým nič nemožno porovnávať.

Potom list pokračuje a hovorí, že Kristus je oveľa väčší ako Mojžiš. A aj v porovnaní s Áronom je opäť, Kristus väčší. Ďalej v liste nájdeme porovnanie s Melchizedechovým kňazstvom a levitským kňazstvom. Melchizedechovo kňazstvo je väčšie, vyššie a lepšie ako Áronovo.

A potom  je nám pred oči postavená Zmluva. Nová Zmluva je nadradená starej zmluve. Téma pokračuje a hovorí o nadradenosti Kristovej obety nad starozákonnými vecami – svätostánkom, jeho nábytkom a všetkými jeho obradnými systémami. Tieto boli prikázané len na čas, kým Boh zabezpečil niečo lepšie, čo od počiatku pripravil. Je teda jasné, že Božím zámerom s obetným systémom Starej Zmluvy bolo, že bude prikázaný len dočasne.

To je dôvod prečo je dnešné ustavičné chodenie do kostola a prevádzanie rituálov v ňom, zjavením totálneho nepoznania Božieho Slova a Zákona, ako aj jeho neprijatia. Ďalej je to zjavením nepochopenia obety zmierenia Ježiša Krista a jej zavrhnutia a preto je všetko, čo sa dnes v kostoloch deje, ohavným rúhaním, ktoré nikoho neposväcuje, ale navyše, duchovne poškvrňuje vzburou proti Bohu a Ním prikázanému spôsobu uctievania a poklony: v Duchu a Pravde.

Prečo sa ľud rúha? Lebo nepozná Písmo ani Božiu moc. Prečo ich nepozná? Lebo ľud Boží Zákon, Jeho Slovo večného života, nezaujíma.

A ja svedčím, že predstavení tohto kultu rúhania Božiu moc pred ľudom pokrytecky skrývajú a zakrývajú. Sami ju nezažívajú a nie sú jej svedkami a tým, ktorým svedectvo o Božej moci je poslané konkrétne, bránia prijať ho. Na jednej strane síce dovolia kázne o nej, ale tým istým dychom bránia tak svedectvu tých, ktorí túto moc skutočne žijú, ako aj prijatiu ich svedectva ich členmi. Oni ľudom skutočné zjavenie – manifestáciu – Božej moci, doslova blokujú. A to aj cenzúrou toho, čo si ich členovia o živej a prítomnej moci Boha smú, či nesmú prečítať.

Svedčím, že vzali kľúč poznania: sami do Božieho Kráľovstva nevchádzajú a tým, ktorí chcú vojsť, vo vstupe do Božieho Kráľovstve skutočne BRÁNIA.

Ale už nie nadlho.